Nie či, ale kedy. Rozpad megaľadovca má zmeniť pobrežie Zeme
Osud pobrežných oblastí sveta a stoviek miliónov ich obyvateľov závisí od ľadového masívu v západnej Antarktíde, ktorý môže zvýšiť hladinu svetového oceánu najmenej o tri metre, pričom nie je otázkou "či", ale "kedy".
Ľad sa topí pod vodou
Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na Andersa Levermanna, profesora z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien a špičkového odborníka na Antarktídu. Vedec iba niekoľko dní pred zverejnením význačnej správy OSN o oceánoch a zamrznutých častiach Zeme vysvetlil, ako klimatické zmeny ovplyvňujú najchladnejší región planéty.
V Antarktíde sa deje 99 percent rozpadu všetkého ľadu na Zemi, keď sa ľad zosúva do oceánu. Na povrchu nedochádza takmer k žiadnemu topeniu, je na to príliš studený. V Grónsku je polovica úbytku ľadu spôsobená roztopenou vodou, ktorá sa dostáva do oceánu.
Keď sa ľad v Antarktíde alebo Grónsku zosunie do oceánu a stane sa šelfovým ľadovcom, dostáva sa do kontaktu s povrchovou vodou. Už i nárast teploty vody o desatinu stupňa pritom môže viesť k podstatnej nerovnováhe kontinentálneho ľadovca, tvrdí nemecký vedec.
Proces sa zrýchľuje
Kontinentálny ľadovec Antarktídy sa od roku 2005 každoročne zmenšuje o približne 150 miliárd ton ľadovej masy, väčšina tohto javu prebieha v západnej časti Antarktídy. Úbytok ľadu v Grónsku i Antarktíde sa zrýchľuje. Podľa štúdie z roku 2014 môže hladina svetového oceánu do roku 2100 vzrásť o 50 centimetrov. Najnovší odhad Medzivládnej komisie pre zmenu klímy hovorí o ďalších maximálne 16 centimetroch. Významná štúdia z roku 2016 publikovaná v časopise Nature, ktorá zohľadňuje už i nové fyzické procesy, predpovedá nárast hladiny svetového oceánu až o viac než jeden meter.
Ak sa bude dodržiavať parížska klimatická dohoda, nárast úrovne svetového mora sa spomalí. Ak sa dohoda dodržiavať nebude, tento proces sa bude ešte na konci storočia stále zrýchľovať. Najzraniteľnejšia časť kontinentálneho ľadovca západnej Antarktídy, ktorej roztopenie by spôsobilo nárast svetového mora o 3,5 metra, leží v zníženinách pod hladinou mora, kde preniká oceánska voda a narušuje kontinentálny ľadovec zospodu.
Ak sa nezastaví vypúšťanie oxidu uhličitého do atmosféry, zmienený scenár pripraví ľudstvo o mestá ako Hongkong, New Orleans, New York, Hamburg, Kalkata či Šanghaj, varuje Levermann.
