Kam má Slovensko smerovať? Dokumentom chcú vyvolať diskusiu
Cieľom Národného konventu s prezentáciou dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, je vyvolať celospoločenskú diskusiu o ďalšom smerovaní Slovenskej republiky. Dokument sa má týkať najmenej štyroch vlád.
Nemá podliehať zmenám vlád
Dokument Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, o ktorom na Národnom konvente v Bratislave diskutovali členovia vlády a verejnosť, predstavuje možnosti ďalšieho trvalo udržateľného smerovania krajiny v najbližšom období. Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši na brífingu počas podujatia informoval, že ide o otvorený dokument, na príprave ktorého sa podieľali nielen jednotlivé ministerstvá, ale aj viacerí experti, zástupcovia zamestnávateľov a tretieho sektora.
"Trvalo udržateľná budúcnosť predpokladá, že sa ňou budeme zaoberať všetci, nielen aktuálna vláda, ale všetky sektory našej spoločnosti. Je to proces, ktorý vyžaduje širokú participáciu práve preto, aby stratégia, ktorá sa prijme, nepodliehala zmenám vlád, či politických cyklov," uviedol Raši s tým, že sa bude týkať najmenej štyroch vlád. "Chceme, aby bolo Slovensko v roku 2030 krajinou úspešných a trvalo udržateľných regiónov, aby bolo krajinou, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých občanov," povedal vicepremiér. Na financovanie cieľov stratégie podľa Rašiho bude môcť Slovensko využiť aj vyše 13 miliárd eur, ktoré bude mať k dispozícii zo zdrojov Európskej únie v novom programovom období v rokoch 2021 až 2027.
Malý slovenský Junckerov plán
Dokument podľa ministra financií Ladislava Kamenického naznačuje, že pri realizácii zámerov budú použité viaceré zdroje financovania. "Je dôležité aktivizovať zdroje nielen štátne a eurofondy, samospráv a urobiť taký malý slovenský Junckerov plán. To znamená, zvýšiť zdroje štátu na oveľa vyššiu sumu a využiť túto kapacitu na projekty," uviedol Kamenický. Pri poklese ekonomického rastu sa podľa neho treba zaoberať aj víziami a projektmi, ktoré v prípade krízy bude možné aktivizovať na dosiahnutie základného cieľa - hospodársky rast a prílev nových pracovných miest. "Rast je na úrovni 2,4 percenta, čiže nie sme v kríze, ale treba byť na to pripravený," povedal minister financií.
Minister hospodárstva Peter Žiga povedal, že rôzne globálne zmeny sa prejavujú aj v domácom hospodárstve, pokiaľ ide o automatizáciu, robotizáciu, priemysel 4.0. Pripomenul, že pred vyše rokom prijali stratégiu hospodárskej politiky do roku 2030. Ministerstvo hospodárstva podľa neho aktívne spolupracovalo s úradom vicepremiéra pri príprave dokumentu a dostali sa do neho všetky základné trendy v hospodárstve.
Pri vzniku dokumentu, ktorý pripravil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, prebiehali aj diskusie v regiónoch. Podľa Rašiho bude ešte priestor na doplnenie ďalších podnetov do dokumentu, aby nebol spochybňovaný bez ohľadu na to, kto bude vo vláde. "Táto vízia a stratégia je istým kompasom pre Slovensko, návodom, ako sa majú tvoriť a čo majú zahŕňať aj sektorové stratégie. Na Slovensku máme dvesto rozličných stratégií, ktoré boli častokrát aj protichodné," poznamenal Raši. Schválením tohto dokumentu vo vláde sa podľa neho pripraví základný predpoklad pre to, aby aj sektorové stratégie išli v tejto línii a nevytvárali sa stratégie, ktoré majú mnohokrát protichodné ciele," dodal vicepremiér.
Cieľom Národného konventu s prezentáciou dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 bolo vyvolať celospoločenskú diskusiu o ďalšom smerovaní krajiny. Dokument a návrhy sú výsledkom dlhodobého procesu, do ktorého bola zapojená odborná verejnosť, vrátane tretieho a akademického sektora, spolu so zástupcami zamestnávateľov, podnikateľov aj seniorov. Orientuje sa prioritne na oblasti ako sú prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál, inovačné a udržateľné hospodárstvo, dobré zdravie a kvalitný život pre všetkých a viacúrovňové riadenie bližšie k občanom.