Život prízrakov. Albíni sú prenasledovaní a opradení legendami
Vo svete je zo 17.000 osôb jeden albín, ale v Afrike ich zastúpenie stále rastie, albínom je jeden z 5.000 ľudí. Pritom práve v Afrike musia albíni čeliť diskriminácii, prenasledovaniu a desivým predsudkom. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Problémy sa reťazia
"Albíni majú veľmi svetlú pleť, ochlpenie aj vlasy," vysvetľuje Antonio Costanzo, šéf operatívnej dermatologickej jednotky organizácie Humanitas. "Chýba im enzým tyrosináza, ktorý hrá úlohu v produkcii melanínu, pigmentu, ktorý pomáha chrániť pred ultrafialovými lúčmi. Jeho nedostatok vedie k chorobnej zmene pleti, čo je spojené s predčasným starnutím a zvýšeným rizikom rakoviny pri pobyte na slnku."
V Afrike však nejde len o tento problém. Na predčasných úmrtiach albínov sa podieľajú predovšetkým sociálne a kultúrne faktory. Pre farbu pleti sú často diskriminovaní, preto majú problém s prístupom k vzdelaniu a zamestnaniu. Často sú nútení vykonávať druhoradú prácu v poľnohospodárstve, kde sú navyše viac vystavení slnku. Zároveň im chýbajú znalosti o tom, ako predchádzať rizikám, ktoré sú s tým spojené.
Podľa africkej organizácie SNUPA, ktorá sa v Ugande zaoberá albínmi, rastie počet prípadov rakoviny kože u týchto ľudí aj preto, že majú nepatrné znalosti o príznakoch nádoru a často sú vylúčení z komunity.
Vybavení kúzelnou mocou
Podľa správy OSN umiera v Afrike 98 percent albínov pred štyridsiatkou, z toho 80 percent na rakovinu kože. "S takými štatistikami sa nestretávame v západných krajinách, tam sa albíni dožívajú bežného veku," hovorí profesor Costanzo. Na západe sa albíni chránia vhodným oblečením, opalovacími krémami a vyhýbajú sa slnku. Takáto prevencia v Afrike neexistuje.
Africkí albíni sú naviac hrozivo prenasledovaní. V niektorých oblastiach subsaharskej Afriky ich dokonca považujú za nositeľov nešťastia a volajú ich tu zeru zeru, čo znamená prízrak. V iných oblastiach panujú povesti, že albíni sú vybavení kúzelnou mocou a niektoré časti ich tiel môžu zaistiť šťastie a úspech. To viedlo aj k prípadom mrzačenia albínov. Malawi, Tanzánia, Uganda, Zimbabwe a Mozambik sú krajiny, kde je albínov najviac a kde sú aj najčastejšie prenasledovaní. Odhadnúť počet obetí je však ťažké.
Strach a život na okraji
Správa Európskeho parlamentu z roku 2016 uvádza, že v roku 2015 bolo v 25 afrických krajinách zaznamenaných 448 prípadov útokov na albínov. Len v Malawi došlo v posledných piatich rokoch k 150 prípadom usmrtenia, útokov a porušovania ľudských práv. V subsaharskej Afrike sa takmer všetci albíni obávajú útokov a zabitia. V auguste odsúdil v Malawi súd tri osoby za zabitie albína. Boli uznaní vinnými nielen z vraždy, ale aj z vlastnenia častí ľudského tela.
Počet útokov na albínov síce v posledných rokoch poklesol, naďalej však majú veľký strach o svoju bezpečnosť. A práve preto sa izolujú od komunity, čo ich ešte viac tlačí na okraj spoločnosti a tak sa vzďaľujú aj zdravotnej starostlivosti.
Vlani v januári na summite Africkej únie v Addis Abebe na ochranu obyvateľstva trpiaceho diskrimináciou prijali nový protokol o právach hendikepovaných osôb, ako dodatok k africkej Charte ľudských práv z roku 1981. Protokol žiada od štátov, ktoré ho podpísali, aby hendikepovaným osobám zaistili rovné využívanie práv a vylúčili všetky formy ich porušovania. Protokol by mal viesť k zlepšeniu podmienok života osôb s postihnutím, vrátane albínov.
