Pozeranie do obrazovky môže deťom škodiť aj im pomôcť
Nadmerné pozeranie do obrazovky je pre deti škodlivé, ale celá vec má aj druhú stránku. Čím skôr začnú deti pracovať s počítačmi, tým viac si neskôr veria pri ich využívaní.
Kompetencie a autonómia
Takáto skúsenosť ovplyvňuje aj následné zapájanie informačných technológií do života. To, že deťom počítače a mobily len škodia, je rozšírený predsudok. Problém skúmali odborníci z Ústavu pedagogických vied Masarykovej univerzity v Brne. Tím analyzoval dáta zozbierané pri meraní výsledkov školského vzdelávania z 21 európskych krajín. Mládež okrem matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti vypĺňala aj údaje o tom, ako pracuje s informačnými technológiami, kedy s nimi začali, kde ich najčastejšie využívajú a ako veľmi si pripadajú zdatní v práci s nimi.
"Výsledky ukázali, že deti, ktoré začali s technológiami pracovať v období do šiestich rokov, vykazujú v pätnástich rokoch štatisticky významne vyššiu mieru vnímanej kompetencie a autonómie v ich využívaní," uviedol Libor Juhaňák, hlavný autor článku, ktorý zverejnil časopis Computers & Education.
Deti v rôznych krajinách sa dostávajú do kontaktu s technológiami v rôznom veku. Veková hranica medzi šiestym a siedmym rokom sa pre vnímanie lepšieho ovládania technológií ukázala ako dôležitá vo väčšine krajín.
Voľnosť v experimentovaní
Juhaňák vo výskume spolu s kolegami sledoval aj to, kde adolescenti počítače využívajú, prípadne, na aké účely. Výsledky naznačili, že pre rozvoj kompetencie sú najdôležitejšie aktivity, ktoré sa odohrávajú doma vo voľnom čase a z vlastného záujmu.
"Často sa stretávame s mienkou, že deti a mládež neustále bez úžitku pozerajú do obrazoviek telefónov a počítačov, ale je to len povrchný úsudok. Práve voľnosť v experimentovaní alebo vhodná hra sú pre osvojovanie zručností veľmi dôležité. Je však na rodičoch, aby tieto aktivity kontrolovali," dopĺňa vedúci výskumného tímu Jiří Zounek.
Spôsob, akým sa s technológiami pracuje v rodine, sa neskôr prenáša do spôsobu, akým ho deti využívajú na vlastné učenie. Podľa výskumníkov to môže byť ďalším zo zdrojov nerovnosti detí, preto na túto tému pokračujú ďalšie výskumy. Vedci analyzujú denníky, ktoré si deti vedú o svojej aktivite a zisťujú, na čo presne v škole alebo vo voľnom čase využívajú technológie.
