Lubyová vysvetľovala eurofondy a čelila ostrej kritike opozície
Ostrej kritike opozície čelila ministerka školstva Martina Lubyová na parlamentnom výbore pre školstvo. Poslancov totiž informovala o čerpaní eurofondov vo svojom rezorte. Spôsob, pomalé tempo a rozsah čerpania jej vytýkala najmä podpredsedníčka výboru a nezaradená poslankyňa Veronika Remišová a poslanec za stranu Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling.
S čerpaním je nespokojná aj ministerka
Podľa ministerky Martiny Lubyovej rezort urobil opatrenia, aby čerpanie eurofondov zefektívnil, čím sa podľa nej celý proces v niektorých prípadoch spomalil. Podľa Remišovej peniaze nejdú na zmysluplné, malé katalógové projekty, ale na veľké národné projekty, pri ktorých je čerpanie európskych peňazí často iba formálne. Veľké projekty nazvala v tomto prípadne čiernou dierou, v ktorej miznú európske peniaze.
„Nie je pravda, že by sme museli vracať 100 mil. eur do Bruselu, nemuseli sme nikdy žiadne prostriedky vracať a už vôbec nie sto miliónov,“ uviedla v reakcii na kritiku Remišovej ministerka. „Pokiaľ pani poslankyňa mala na mysli, že sa nečerpalo toľko, koľko by sa teoreticky bolo mohlo, nejde o 100 miliónov, myslím, že v minulom roku išlo o 80 miliónov, pričom to nebolo len v rámci gescie ministerstva školstva,“ povedala šéfka rezortu.
„Pokiaľ ide o urýchlenie čerpania, treba povedať, že absorbčná kapacita prijímateľov je pomerne nízka. Teraz sme vyhlásili výzvu na priemyselné strategické vývojové centrá a nakoniec sa nám prihlásili záujemcovia nie na 100 miliónov, ale iba na 40 miliónov eur. Ukazuje sa, že tie očakávania z čerpania sú nadhodnotené,“ tvrdí Lubyová. Ako povedala na margo vyhlasovania výziev, vyhlasujú „všetko, čo sa dá“. „Už teraz máme vyhlásených 93 percent z celej alokácie 2,2 miliardy, čiže zostáva nám už len sedem percent,“ povedala.
Ministerka nie je s čerpaním spokojná, argumentuje však, že po svojom nástupe musela stráviť celý rok tým, že na ministerstve odznova nastavovali „všetky procesy“. Narážala na eurofondový škandál, pre ktorý bol nútený v auguste 2017 odstúpiť jej predchodca Peter Plavčan. Európska komisia Lubyovej uznala, že nanovo nastavené pravidlá sú transparentné a správne. Výzva na čerpanie európskych peňazí bola po odstúpení Plavčana zablokovaná. „Výskumná agentúra s prijímateľmi rokuje o prípadnom odstupovaní od zmlúv, je to naozaj zablokované, neviem, ako sa to skoční, stále tam prebiehajú kontroly, šetrenia. Mnohí z prijímateľov odstúpili od zmlúv dobrovoľne a prehlásili sa do novej výzvy, ktorá bola vyhlásená v objeme 100 miliónov,“ vysvetlila ministerka.
Celý proces zlyháva, tvrdí Remišová
Remišová, ktorá sa po odchode z OĽaNO angažuje v mimoparlamentnej strane Andreja Kisku Za ľudí, argumenty Lubyovej neakceptuje. „Program výskum a inovácie, za ktorý zodpovedá ministerstvo školstva, má jedno z najnižších čerpaní zo všetkých operačných programov. Nižšie čerpanie má už len operačný program rybné hospodárstvo, ktoré tiež manažuje nominantka Slovenskej národnej strany,“ povedala Remišová. Na mysli mala ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú. „Je predposledný rok programového obdobia, rok 2019, na vyčerpanie máme ešte rok a rezort školstva vyčerpal 11 percent zo všetkých pridelených finančných prostriedkov,“ tvrdí Remišová. Suma, ktorú treba ešte vyčerpať, je 420 mil. eur.
Finančné prostriedky sa tak podľa nej budú čerpať na poslednú chvíľu, na nezmyslené projekty a s obrovskými chybami. To isté sa podľa poslankyne stalo aj v minulom programovom období, čo sa podľa jej vyjadrenia prejavilo aj na správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom, Slovensko patrí medzi krajiny s najviac nezrovnalosťami. „Zle čerpáme, čerpáme na nezmyselné projekty a celý proces čerpania eurofondov u nás na Slovensku zlyháva,“ zhrnula poslankyňa.
„Pani ministerka hovorila, že mali problém, pretože 600-miliónová eurofondová výzva bola pozastavená. Ja hovorím, vďakabohu, že bola pozastavená, pretože ináč by 600 miliónov eur, minimálne časť z tých peňazí, išla rôznym pochybným firmám, schránkovým firmám, firmám, ktoré sídlia v polorozpadnutých budovách,“ dodala Remišová. Teraz podľa nej treba dobiehať to, čo sa Plavčanovým škandálom zmeškalo, a preto by bolo potrebné podporiť zmysluplné veci. „Pani ministerka hovorila, že nie je záujem o tieto projekty. Nie je to pravda. Ak je dobre nastavený projekt, ak je užitočný pre školy, ak je to projekt, kde nie je veľká byrokracia, tak záujem škôl je obrovský,“ povedala. Podľa Remišovej by mal rezort podporovať takýto typ projektov, „nie obrovské mamutie projekty, ktoré slúžia štátnym organizáciám“.
Branislav Gröhling zo strany SaS sa v kritike pridal k Remišovej. Ministerke tiež vytkol nedostatok informácií o čerpaní eurofondov, ktoré poslanci z ministerstva žiadajú.
