Židovský kódex sme mali krutejší ako nacisti, prijali ho pred 78 rokmi
Propaganda vojnového slovenského štátu, aj nemecký vyslanec na Slovensku Hanns Ludin označovali Židovský kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné zákony v nacistickom Nemecku. Pri príležitosti 78. výročia prijatia tohto právneho predpisu to uviedol historik Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV.
Vylúčili ich zo škôl a zobrali im majetok
Po vzniku samostatného Slovenského štátu nemohli Židia vykonávať niektoré povolania. Prijaté boli desiatky predpisov, ktoré ešte viac obmedzovali ich práva. Židia boli vylúčení z vojenskej služby so zbraňou a z verejných služieb. Obmedzil sa počet Židov, ktorí mohli byť lekármi či lekárnikmi a štátne orgány im odňali tisíce živnostenských oprávnení. Židia vrátane detí boli vylúčení zo škôl. Začal sa aj proces vyvlastňovania a prevodu židovského majetku, nazývaný arizácia.
Prijatý Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a považuje sa za jeden z najkrutejších protižidovských zákonov vo vtedajšej Európe. Prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, a inšpiroval sa nemeckými norimberskými zákonmi z roku 1935. Týždenník Ľudové noviny vo svojom článku „Už odbilo Židom!“ zo septembra 1941 o nových zákonných nariadeniach pochvalne konštatoval, že „v istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké“ a v ďalšom príspevku uverejnenom v tom istom čísle uvádza, že sú „vzorom pre celú Európu“.
Oproti Norimberským rasovým zákonom bola slovenská legislatíva obsiahlejšia a v niektorých bodoch pôsobila nejasne. Raz hovorila o židovskej rase, inokedy o židovskom vyznaní. Nemecké protižidovské zákony vychádzali z biologického rasizmu, o slovenských sa to úplne povedať nedalo. Pre Nemcov bola dôležitá nemecká, resp. árijská rasa.
Biskupi sa prihovorili za pokrstených Židov
Kódex v období jeho prijatia nemal na Slovensku všeobecnú podporu. „Takmer mesiac po prijatí kódexu naň reagovali katolícki biskupi v memorande adresovanom prezidentovi Jozefovi Tisovi a predsedovi vlády Vojtechovi Tukovu. Žiadali, aby boli spod ustanovení kódexu vyňatí všetci pokrstení Židia a aby Židom, ktorí boli príslušníkmi katolíckej cirkvi, prezident Tiso ihneď udelil úplnú výnimku z účinnosti kódexu,“povedal historik.
Hlavinka doplnil, že proti kódexu sa ozvali kriticky aj hospodárske kruhy. „Zväz slovenských bánk žiadal novelizáciu niektorých ustanovení, keďže banky boli poškodzované v arizácii a kódex potvrdzoval jej dovtedajší priebeh,“ dodal.
Tento rok uplynulo 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Kódex sumarizoval protižidovské právne normy ľudáckeho režimu. V ich dôsledku bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 sociálne odkázanou skupinou. Ľudácky režim sa ho preto snažil zbaviť deportáciami.
Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
Tento rok uplynulo 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.
Týždenník Ľudové noviny vo svojom článku „Už odbilo Židom!“ zo septembra 41 o nových zákonných nariadeniach pochvalne konštatoval, že „v istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké“ a v ďalšom príspevku uverejnenom v tom istom čísle uvádza, že sú „vzorom pre celú Európu“.
