V Biarritzi sa rokovalo aj o Iráne, nečakane priletel šéf diplomacie

Svetoví lídri krajín G7 sa na summite vo francúzskom meste Biarritz dohodli na tom, že čo najskôr poskytnú pomoc krajinám postihnutým rozsiahlymi požiarmi v amazonskom pralese. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Ničia najväčší prales planéty

"Dnes ráno Kolumbia vyzvala medzinárodnú komunitu, (aby pomohla), a preto musíme pomôcť," uviedol Macron. "Naše tímy sú v kontakte so všetkými krajinami, (ktoré postihli požiare) v amazonskom pralese, aby sme mohli uzavrieť celkom konkrétne záväzky vrátane technických zdrojov a financovania," oznámil Macron.

Macron ešte pred začiatkom summitu vyzval zástupcov G7 na naliehavé rokovanie s cieľom nájsť "konkrétne opatrenia" na boj s požiarmi ničiacimi najväčší prales našej planéty. Jeho snaha upriamiť pozornosť svetových lídrov na požiare v Brazílii však rozhnevala jej prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý to považuje za miešanie sa do vnútorných záležitostí krajiny. Na území Brazílie sa rozprestiera až šesťdesiat percent amazonského dažďového pralesa. Ten však sčasti pokrýva i oblasti jej susedných krajín - Bolívie, Ekvádoru, Francúzskej Guyany, Guyany, Kolumbie, Peru, Surinamu a Venezuely.

Brazília v nedeľu nasadila na hasenie požiarov dve lietadlá typu Hercules C-130 po tom, čo vypukli stovky nových požiarov. Hustý dym zahalil hlavné mesto severozápadného štátu Rondonia Porto Velho. Podľa ministerstva obrany tam vojenské lietadlá začali požiar hasiť tisíckami litrov vody. Od januára do augusta bolo zaznamenaných takmer 73.000 požiarov. Za celý rok 2018 ich pritom bolo 39.759, uviedol INPE. Ide o najväčšie množstvo požiarov v amazonskom dažďovom pralese od roku 2013 po tom, ako ich počet v posledných dvoch rokoch klesal.

Nemecko, ako aj ostatné krajiny G7, budú rokovať s Brazíliou o obnove amazonského dažďového pralesa, ktorý tento rok postihlo rekordné množstvo požiarov. Vyhlásila to nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Samozrejme, ide o brazílske územie, avšak stojí pred nami otázka dažďového pralesa, ktorá je skutočne otázkou globálnou. Pľúca našej planéty sú ohrozené, a preto musíme hľadať spoločné riešenia," zdôraznila Merkelová.

Nemecká kancelárka a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na summite o tejto otázke rozprávali aj s čilským prezidentom Sebastianom Piňerom. Merkelová v tejto súvislosti uviedla, že sú na boj s požiarmi pripravení poskytnúť "celý potenciál logistickej podpory a inej pomoci". Dodala tiež, že brazílsky prezident Jair Bolsonaro už nasadil na boj s požiarmi "značné kapacity".

Rokovania s Američanmi neplánovali

Do letoviska Biarritz v nedeľu nečakane zavítal iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf. "Zaríf... pricestoval do Biarritzu, kde sa koná summit G7, aby pokračoval v rokovaniach o možných budúcich krokoch, o ktorých predtým diskutovali prezidenti Iránu a Francúzska".

Na Twitteri to uviedol Abbás Músaví, hovorca iránskeho rezortu diplomacie, s odkazom na prebiehajúce rokovania o možnostiach zachovania Spoločného komplexného akčného plánu - tzv. jadrovej dohody. Músaví ďalej dodal, že v rámci danej návštevy nie sú plánované "žiadne stretnutia, ani rokovania s americkou delegáciou".

Podľa slov nemenovaného francúzskeho predstaviteľa, o ktorých informovala agentúra AP, pozvalo do Biarritzu Zarífa Francúzsko s cieľom zmierniť napätie okolo iránskeho jadrového programu. Rozhodnutie pozvať do dejiska summitu G7 šéfa iránskej diplomacie, padlo podľa vyjadrenia francúzskeho predstaviteľa po tom, ako sa lídri zúčastnených krajín v sobotu stretli na spoločnej večeri. Zdroj pre AP taktiež potvrdil, že Zaríf sa nestretne s americkou delegáciou, pričom však zdôraznil, že Paríž v tomto smere koná "s vedomím Spojených štátov, ako aj európskych partnerov".

Merkelová zdôraznila užitočnosť rokovania

Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila v nedeľu nečakané rokovania šéfa iránskej diplomacie Mohammada Džaváda Zarífa s predstaviteľmi Francúzska v dejisku summitu za paralelné podujatie. Šéfka nemeckého kabinetu zároveň zdôraznila užitočnosť týchto rokovaní.

Merkelová na margo Zarífovho príchodu uviedla, že ide o "paralelné podujatie, ktoré sa koná na tom istom mieste, avšak nie je súčasťou summitu G7". Zároveň sa podľa jej slov "uvidí, či okamžité odkomunikovanie včerajších rozhovorov (G7) vytvorí priestor pre ďalšie možnosti, ako komunikovať, prípadne rokovať s Iránom". Merkelová tiež zdôraznila, že všetci lídri krajín G7 sa zhodujú na tom, že Irán nesmie mať jadrovú zbraň, pričom cestou ako tento cieľ dosiahnuť, má byť diplomacia.

AP: Zarífovo letadlo už opustilo Biarritz

Rokovania medzi Francúzskom a Iránom o zachovaní tzv. jadrovej dohody, ktoré sa v nedeľu konali paralelne summitu G7 vo francúzskom letovisku Biarritz, označili obe strany za pozitívne a zaviazali sa v nich pokračovať. "Rokovania sú pozitívne a pokračujú," uviedol nemenovaný predstaviteľ kancelárie francúzskeho prezidenta, zatiaľ čo šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf na svojom Twitteri napísal, že "cesta (k udržaniu jadrovej dohody) je ťažká, avšak treba ju vyskúšať".

Zaríf sa podľa svojich slov na rokovaní stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Yvesom Le Drianom, ako aj s predstaviteľmi Británie a Nemecka. Agentúra AP informovala, že podľa letových záznamov, Zarífovo lietadlo už opustilo Biarritz.

Johnson: Únii dochádza podstata problémov

Britský premiér Boris Johnson vyhlásil v nedeľu, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ na základe dohody je síce možný, avšak stále neistý. A to aj napriek tomu, že Brusel začína podľa Johnsonových slov chápať, prečo sa súčasná podoba zmluvy o brexite Londýnu nepozdáva. Johnson pri príležitosti summitu krajín G7 vo francúzskom letovisku Biarritz povedal, že počas posledných niekoľko dní, keď navštívil Berlín aj Paríž, začalo Únii dochádzať, čo je "podstatou problémov", ktoré má Londýn so zmluvou o brexite.

Šéf britského parlamentu zároveň uviedol, že nie je isté, či Spojené kráľovstvo a EÚ dosiahnu dohodu o brexite ešte pred 31. októbrom. "Myslím si, že to (dosiahnutie dohody) bude možné, avšak je neisté," uviedol Johnson, pričom zdôraznil, že "dôležité bude, pripraviť sa na odchod bez dohody".

Britský premiér chce s EÚ uzavrieť novú dohodu, nesúhlasí totiž so znením tej, ktorú s Bruselom uzavrela jeho predchodkyňa v úrade Theresa Mayová. Na dohode mu prekáža najmä tzv. írska poistka. Predstavitelia EÚ opakovane vyhlasujú, že táto dohoda sa už otvárať nebude. Na základe tzv. írskej poistky by pre Severné Írsko po odchode Británie z EÚ dočasne platili odlišné podmienky obchodovania s EÚ než tie, ktoré by sa týkali zvyšku Spojeného kráľovstva.

Tento "záložný plán" pre Írsko však nie je časovo ohraničený a veľká časť britských zákonodarcov ho vníma ako pascu, ktorá ich krajinu navždy zviaže obchodnými pravidlami Únie a znemožní Londýnu uzatvárať samostatné obchodné dohody s partnermi vo svete. Ak však Británia odíde z EÚ bez dohody 31. októbra, čo Johnson pripúšťa ako realistickú alternatívu, írska poistka do platnosti nevstúpi.