Zomrel posledný preživší zo Sachsenhausenu Vojmír Srdečný
Vo veku 99 rokov zomrel Vojmír Srdečný, posledný preživší z nemeckého koncentračného tábora Sachsenhausen. Uviedla to predsedníčka Združenia oslobodených politických väzňov a pozostalých Zdeňka Valouchová, ktorú citovala Česká televízia. Srdečný bol do Sachsenhausenu deportovaný v roku 1939 po nacistickej perzekúcii vysokoškolákov.
Nacisti vpadli do internátu
Podľa webovej stránky projektu Paměť národa sa Srdečný narodil 6. októbra 1919 v Albrechticiach nad Orlicí vo východných Čechách. V roku 1939 sa prihlásil do Ústavu pre vzdelávanie profesorov telesnej výchovy, kam bol prijatý.
V Prahe býval na Švehlovom internáte a po piatich týždňoch štúdia 17. novembra 1939 vpadli do tejto budovy nacisti. Srdečný bol spolu s ďalšími stovkami študentov deportovaný do Sachsenhausenu. Po jednom roku, jednom mesiaci a jednom dni sa Srdečný dostal z tábora spolu s ďalšími dvoma stovkami študentov. Po prepustení a návrate do Albrechtíc v decembri 1940 pracoval ako praktikant v poisťovni a po dvoch rokoch bol nútene nasadený v továrni Guss- und Metallgesellschaft v Holiciach.
Pracoval s telesne postihnutými
Srdečný sa celý život zaoberal prácou s telesne postihnutými. V roku 1947 nastúpil do rehabilitačného ústavu v Kladruboch, kde okrem iného založil Kladrubské hry pre telesne postihnutých. V roku 1949 musel odísť, ďalšie uplatnenie našiel ako rehabilitačný pracovník v štátnych kúpeľoch Velké Losiny, kde sa venoval liečbe pacientov s následkami po detskej obrne.
Srdečný bol tiež predsedom zväzu telesne postihnutých športovcov a vyše tridsať rokov pôsobil na pedagogickej fakulte v Hradci Králové. Za celoživotnú pedagogickú činnosť a rozvoj športu pre invalidov získal Srdečný tohto roku v máji od tamojšej radnice Cenu Františka Ulricha. Srdečný bol okrem iného predsedom historickej skupiny "17. november 1939" v Českom zväze bojovníkov za slobodu, kde sa podieľal na povojnovej evidencii deportovaných študentov. V apríli 2010 sa stal členom Medzinárodného výboru Sachsenhausen.
