Tripartita rokovala o minimálnej mzde, spomínali sa ťažké časy
Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli. Informoval o tom na brífingu po rokovaní hospodárskej a sociálnej rady minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Zamestnávatelia upozorňovali, že sa blížia ťažké časy.
Kompromisný návrh
Ministerstvo práce predložilo na rokovanie tripartity návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 520 eur na 580 eur, teda o 11,5 %. Konfederácia odborových zväzov podľa Richtera presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura.
"Na rokovanie vlády predložím návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur," povedal Richter. Vláda však podľa neho môže schváliť aj inú ako navrhovanú výšku minimálnej mzdy na rok 2020. Suma 580 eur podľa Richtera predstavuje kompromisný návrh, ktorý vychádza zo zákona o minimálnej mzde. Upozornil na to, že v okolitých krajinách V4 najnižšie hrubé zárobky zvýšili ešte radikálnejšie. "Makroekonomické údaje na Slovensku sú v plnej miere naplnené na takéto zvýšenie minimálnej mzdy," dodal minister.
Podľa prezidenta KOZ Mariána Magdoška dosahujú slovenskí zamestnanci 83 percent produktivity práce zamestnancov v Európskej únii, ich mzdy však predstavujú len 40 % z priemerných miezd zamestnancov v EÚ. "Je tu priestor na zvyšovanie platov, nemôžeme konkurovať len lacnou pracovnou silou," povedal. Chce si však počkať na septembrovú makroekonomickú prognózu o stave slovenskej ekonomiky. "Ak sa nedohodneme s vládou, nevylučujeme ani nátlakové akcie," uviedol Magdoško.
Viceprezident asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Roman Karlubík upozornil na to, že nastávajú ťažké ekonomické časy, keďže medziročný rast slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli spomalil z 3,7 % na 1,9 % a negatívne správy prichádzajú aj z Nemecka a Veľkej Británie. "Sú to avíza o tom, že Európa môže prísť do recesie," povedal. Minimálna mzda sa podľa neho "v žiadnom prípade" nemôže rekordne stúpnuť. "Spôsobí to, že podniky budú musieť ukončovať rozvojové programy a zníži sa počet pracovných miest o 5 až 12 percent," povedal.
RÚZ upozorňuje na riziko
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský takisto poukázal na spomalenie ekonomického rastu na Slovensku. "Sú to už reálne čísla, automobilky a veľké oceliarske firmy prepúšťajú," zdôraznil. Ak by sa podľa neho minimálna mzda zvýšila o 60 eur, išlo by o doteraz najvyšší nárast minimálnych hrubých zárobkov. "Je to príliš veľká odvaha, príliš veľké riziko," tvrdí viceprezident RÚZ k návrhu ministerstva práce. Nová vláda by pri razantnom náraste najnižších hrubých zárobkov bola podľa Lelovského zaťažená veľkým rozpočtovým schodkom, keďže zvyšovanie minimálnej mzdy sa týka aj verejného sektora. "Kde vezmeme peniaze v štátnom rozpočte inde ako v daniach," položil si otázku. Vláde odporučil, aby sa pri zvyšovaní minimálnej mzdy správala zodpovedne.
Suma minimálnej mzdy na úrovni 552,20 eura mesačne by podľa AZZZ zohľadňovala valorizačný mechanizmus stanovený v zákone o minimálnej mzde, podľa ktorého by sa najnižšie hrubé zárobky zvyšujú podľa rastu priemernej mzdy na Slovensku. Súčasne AZZZ žiada otvoriť rokovania o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne upravovala podľa vopred stanovených ukazovateľov. Medzi požiadavkami zamestnávateľov je aj odviazanie príplatkov za nočnú či víkendovú prácu od minimálnej mzdy.
Tento rok sa zvýšila o 40 eur
Republiková únia zamestnávateľov žiada zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov stanovených v Zákonníku práce. Ide o šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa kvalifikácie zamestnanca. "Navrhujeme tiež upraviť výšku odvodovej odpočítateľnej položky a nezdaniteľnej čiastky základu dane," uviedla zamestnávateľská únia. Podľa RÚZ by sa mal tiež stanoviť pevný mechanizmus pre úpravu výšky minimálnej mzdy, ktorý by vychádzal z exaktných ekonomických ukazovateľov vývoja ekonomiky Slovenska a zabránil tak politickému rozhodovaniu.
Ak by sa minimálna mzda na rok 2020 zvýšila zo súčasných 520 eur na navrhovaných 580 eur, ľudia zarábajúci minimálnu mzdu by si nemohli znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku. Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. "Predpokladá sa postupné utlmovanie až zánik tohto nástroja prirodzenou cestou. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti neuvažuje o zrušení, zvyšovaní alebo inej zmene odpočítateľnej položky legislatívnou cestou," uviedla začiatkom augusta hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Aj pri raste minimálnej mzdy nad hranicu 570 eur tu podľa nej stále budú nízkopríjmové skupiny, ktorých príjem z najrôznejších dôvodov nebude dosahovať sumu 570 eur, napríklad pri práci na čiastkový pracovný úväzok bez ďalších príjmov. "U týchto skupín bude možné uplatnenie odpočítateľnej položky," dodala.
Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.
