Polovica Slovákov nevie uviesť najlepší a najhorší krok Ficovej vlády
Takmer 50 percent Slovákov nevie uviesť najlepší ani najhorší krok vlády Roberta Fica (Smer-SD). Len tri percentá nevidia žiadny zlý krok a 12 percent zase žiadny dobrý.
Vyplýva to z júnového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý zabezpečila agentúra Focus na vzorke 1026 plnoletých obyvateľov SR.
Tí, ktorí vidia nejaké dobré kroky Ficovej vlády, uvádzali za najpozitívnejší samotný fakt zostavenia jednofarebného kabinetu. Viacerí z opýtaných si podľa expertov IVO sľubovali od vlády jednej strany ľahšie presadzovanie zámerov, viac politickej stability a pokoja. Títo respondenti hodnotili pozitívne snahu vlády o dialóg s opozíciou, spoluprácu s predstaviteľmi rôznych sektorov a odvetví, ako aj ponúknutie postu splnomocnenca pre menšiny opozičnému Mostu-Híd.
Za pozitívny krok Ficovej vlády označilo 10 percent opýtaných zámer zvýšiť dane bohatým, firmám a bankám. Siedmim percentám respondentov sa pozdáva deklarovaný zámer pomôcť chudobným, dôchodcom, mladým či obyvateľom zaostalých regiónov. Päť percent ocenilo snahu o rozpočtovú zodpovednosť, dve percentá vkladali nádeje do výstavby diaľnic a ciest. Ešte menej ľudí oceňovalo snahu naštartovať ekonomický rast, znížiť nezamestnanosť, zlepšiť situáciu v zdravotníctve a školstve.
Pokiaľ ide o zlé kroky, tí respondenti, ktorí ich vidia, uvádzali najčastejšie rozhodnutie vlády zrušiť rovnú daň a zvýšiť daňové zaťaženie úspešnejším jednotlivcom, firmám a bankám. Tento krok považuje za zlý 16 percent opýtaných. Samotná politická zmena, ktorá priniesla vládu jednej strany, prekáža 10 percentám ľudí.
Nespokojní respondenti vyčítali Ficovej vláde či jej konkrétnym členom odbornú nekompetentnosť, populizmus, autoritárstvo premiéra Fica, stranícky klientelizmus a podliehanie vplyvu finančných skupín.
Opýtaní negatívne hodnotili aj chystané zmeny v dôchodkovom systéme, šiestim percentám prekážajú plánované zásahy do druhého piliera. Tri percentá vláde vyčítajú schválenie trvalého eurovalu a finančnú pomoc iným krajinám. "Niektorí v tom vidia prejav priveľkej ústupčivosti voči Bruselu," konštatovali experti z IVO.
Po dve percentá vyslovili obavy zo zdražovania, z negatívnych následkov pripravovaných sociálno-ekonomických zmien, ako aj zo zámeru vlády zrušiť prácu na dohodu. Dve percentá vláde vyčítali aj pasivitu v boji s nezamestnanosťou. Po jednom percente respondentov vníma negatívne zvyšovanie verejných výdavkov, priveľkú mäkkosť v prístupe k Rómom, pripravovanú politiku v rezortoch školstva, zdravotníctva a súdnictva.