Macron prijal Čaputovú, označil ju za symbol zjednotenej Európy
Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú privítal v Elyzejskom paláci v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Slovensko už je v jadre Únie
Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorú v Paríži prijal francúzsky prezident Emmanuel Macron, na spoločnom tlačovom vyhlásení označila Francúzsko za blízkeho partnera a spojenca v Európskej únii a NATO a zdôraznila, že krajiny zdieľajú spoločné hodnoty.
Macron zopakoval svoje vyhlásenie z vlaňajšej návštevy Bratislavy, že Slovensko už v súčasnosti je v jadre EÚ a prejavom toho je aj zvolenie Čaputovej za hlavu štátu. Macron uviedol, že s Čaputovou sa plne zhodujú v oblasti eurointegrácie. „Spoločne sa angažujeme, aby Európa vzala osud do svojich rúk,“ vyhlásil Macron. „Sme radi, že vám záleží na právnom štáte a všetkých európskych hodnotách,“ pokračoval a Čaputovú označil za symbol zjednotenej Európy.
Čaputová vo svojom vystúpení pripomenula odkaz generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragicky zahynul pred 100 rokmi a pričinil sa o historicky dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Poukázala tiež na to, že Francúzsko sa pričinilo o vznik ČSR. „Odkaz generála Štefánika je dôkazom, že hlboké vnútorné vlastenectvo nie je v rozpore so silnou európskou identitou a globálnym myslením,“ vyhlásila Čaputová.
Zdôraznila, že do Paríža prišla reprezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá vo vysokej miere podporuje členstvo a integráciu v EÚ. Zopakovala, že Slovensko je najintegrovanejšou krajinou v regióne. „Máme záujem, aby sa táto integrácia ďalej prehlbovala a upevňovala v úcte k hodnotám, ako je sloboda, demokracia a právny štát,“uviedla Čaputová. Dodala, že od presadzovania týchto hodnôt bude závisieť aj úspech Európskej únie. Dôležité pritom bude porozumenie medzi krajinami a vzájomná spolupráca, prízvukovala.
Cítiť delenie na východ a západ
Napriek tomu, že SR a ďalšie členské štáty regiónu sú v EÚ už 15 rokov, stále podľa Čaputovej cítiť delenie na východ a západ, na čo poukázal aj Macron. V mnohom sa tieto rozdiely podľa nej podarilo odstrániť. „Ale cítim, že vo vzájomnej dôvere je ešte priestor posunúť sa ďalej,“ povedala. Ako zdôraznila, SR už nie je novou členskou krajinou EÚ, ale suverénnou krajinou, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie. „Sme pripravení budovať aj partnerstvá, ktoré budú presahovať náš geografický región,“ vyhlásila a dodala, že cesta pre EÚ nie je v súperení regionálnych záujmov, ale v spoločnom hľadaní riešení.
Úlohou pre SR je posilňovať pozíciu v očiach partnerov v EÚ presadzovaním právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd. Čaputová uviedla, že EÚ je pre občanov SR symbolom mnohých slobôd – slobody cestovať, vzdelávať sa a pracovať. EÚ by sa však mala podľa nej stať aj symbolom ekonomickej a sociálnej istoty. Týka sa to zavedenia európskej minimálnej mzdy, dôchodkového zabezpečenia, ochrany v prípade straty zamestnania či „spravodlivého zdaňovania“ pre všetky subjekty na európskom trhu.
Slovensko podľa prezidentky presadzuje dobudovanie a posilňovanie eurozóny, ktorú „vnímame ako silný pilier ďalšej európskej integrácie a stabilný ekonomický základ pre ďalšie zvyšovanie životnej úrovne“. Čaputová pripomenula, že SR sa nedávno ako jediná krajina V4 prihlásila k záväzku uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tento záväzok v prítomnosti Macrona Čaputová potvrdila. Ako informovala francúzskeho prezidenta, Slovensko sa odhodlalo transformovať svoj najväčší uhoľný región a ukončiť spotrebu uhlia na výrobu elektriny do roku 2023. Túto transformáciu by však mala zohľadniť EÚ aj v budúcom rozpočte, skonštatovala.
Ako pokračovala, EÚ by mala podľa nej viac investovať do vlastnej bezpečnosti. „Pre SR ostáva NATO základným pilierom našej bezpečnosti, ale zároveň si želáme silnejšiu Európsku úniu v oblastiach, v ktorých tento pilier dokáže efektívne dopĺňať,“ dodala slovenská prezidentka.
