Byť ranným vtáčaťom sa oplatí, zmeniť sa dokážete za tri týždne
Za tri týždne sa z nočnej sovy môže stať ranné vtáča. Tak málo potrebujú biologické hodiny. Tvrdia to britskí a austrálski vedci v novej štúdii, o ktorej informoval web Sky News. Ľuďom, ktorí chodia neskoro spať, zmena spánkových návykov prospeje a podľa výskumu zlepší ich duševnú pohodu.
Posun o dve až tri hodiny
Účastníci štúdie, ktorí sa naučili vstávať skoro ráno, cítili menší stres a skľúčenosť a počas dňa neboli takí ospalí. Na výskume univerzít v Birminghame, v Surrey a na Univerzite Monash v Melbourne sa podieľalo 22 nočných sov, ktoré sa v priemere ukladali k spánku o 2:30 po polnoci a vstávali okolo 10:15.
Od vedcov dostali dobrovoľníci pokyny, ktoré museli tri týždne dôkladne dodržiavať. Ráno museli vstávať o dve až tri hodiny skôr ako mali vo zvyku a tak dostali poriadnu dávku denného svetla. Nasledovali čo najskoršie raňajky, obed každý deň v rovnakom čase a posledné jedlo najneskôr o 19:00.
Posledný prídel kofeínu si dobrovoľníci mohli vychutnať o 15:00 a po 16:00 mali zakázané zdriemnuť si. Do postele potom museli zamieriť o dve až tri hodiny skôr než inokedy a večer obmedziť svetlo. Cvičeniu sa mohli venovať jedine ráno.
Lepšie využitie síl
Výsledky štúdie, ktorá bola uverejnená v časopise Sleep Medicine, ukázali ráno zlepšenie kognitívneho výkonu (reakčnej doby) aj fyzického výkonu. Vrchol síl sa potom dostavil popoludní a nie večer, ako pri ponocovaní.
"Keď ste zvyknutí chodiť spať neskoro v noci, miniete sa so štandardným rozvrhnutím hodín v spoločnosti, čo môže mať mnoho nežiaducich účinkov, od ospalosti počas dňa až po zhoršené duševné zdravie," uviedol spoluautor štúdie Andrew Bagshaw zo strediska pre zdravie ľudského mozgu Birminghamskej univerzity. Nočné sovy majú napríklad, logicky, veľký problém prispôsobiť sa školským alebo pracovným rozvrhom.
Vedci podľa Bagshawa chceli zistiť, či existuje jednoduché "domáce" riešenie týchto ťažkostí. Po trojtýždňovej zmene režimu sa ľudia naučili vstávať a chodiť spať o dve hodiny skôr než predtým. "Najzaujímavejšie je však to, že zmena sa prejavila na zlepšení duševnej pohody a vnímaní ospalosti, čo bol pre účastníkov výskumu veľmi pozitívny výsledok," uviedol spoluautor výskumu Bagshaw.
