Viac veriacich, vyšší príspevok. Aké budú zmeny vo financovaní cirkví?
Nový spôsob financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich, rovnako tak kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví podľa vlastných rozpočtov.
Revízia súčasného systému financovania
Vyplýva to z návrhu novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý Ministerstvo kultúry SR vo štvrtok predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. "Novela je revíziou súčasného systému financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorého ideové východiská pochádzajú ešte z roku 1949 a ktorý je predmetom dlhodobých diskusií,“ pripomína v dôvodovej správe rezort kultúry.
Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne navyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. Príspevok vychádza zo sumy finančných prostriedkov, ktorú štát cirkvám poskytuje podľa súčasnej úpravy. "Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelí tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkvi uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo. "Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov," dodal rezort.
Štát rozhodne o znížení či zvýšení
Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako 10 percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení svojho príspevku. Štátny príspevok by mal byť podľa zákona zároveň jeden z prostriedkov napomáhajúcich činnosti cirkví, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví. Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Návrh zákona tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napríklad vo forme dotácie) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, hlavnými zdrojmi by mali byť vlastné zdroje financovania ako napríklad príspevky členov cirkví, príspevky slovenských i zahraničných donorov, výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti či výnosy z verejných zbierok. To by malo podľa predkladateľov prispieť k vyššej miere nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v SR.
Rezort pripomína, že navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery expertnej komisie MK SR. Návrh novely ráta s účinnosťou od 1. januára 2020.
