Sme prostá čeľaď, písali Slovania cisárovi. Poslal Cyrila a Metoda

Už 1156 rokov uplynulo od príchodu vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Tento deň oslavujeme ako štátny sviatok. Vedeli ste, že Cyril a Metod boli bratia? Aký mali vzťah k Slovanom a ako vnímali sami seba?

Otec bol vysokopostavený vojak

Napriek tomu, že tvorca prvého písma starých Slovanov Konštantín (Cyril) a jeho starší brat Metod boli Gréci, mali aj vzťah k Slovanom. Ako uviedol historik Ján Steihübel, ich otec Leon bol vysokopostaveným vojenským veliteľom v Soluni, pričom v okolí tohto mesta žili početní Slovania. "Preto obaja bratia hovorili nielen grécky, ale naučili sa aj slovansky. A tak byzantský cisár mohol poveriť Metoda správou malého slovanského kniežatstva v Macedónsku. Metod spravoval toto kniežatstvo dlhú dobu, približne v rokoch 843 – 856 a tak mohol veľmi dobre porozumieť aj slovanským zvykom a obyčajom," povedal Steihübel.

Bratia sa však podľa historika primárne ako občania Východorímskej ríše, neskôr zvanej Byzantská, pokladali za Rimanov. "Rimania (Byzantínci) sa považovali za zdroj a vrchol všetkého vzdelania a civilizácie. Konštantín v jednej z odpovedi moslimským učencom zdôraznil prvotnosť, originalitu a prevahu rímskej (byzantskej) vzdelanosti, kultúry a civilizácie nad akoukoľvek inou slovami: Veď od nás vyšli všetky umenia," povedal Steinhübel. List, ktorý knieža Rastislav poslal byzantskému cisárovi so žiadosťou o misiu podľa historika prezrádza, ako Slovania sami seba charakterizovali v porovnaní s civilizačne vyspelou Byzanciou. "My Slovania sme prostá čeľaď," citoval historik z listu.

Slovania sa považovali za jeden národ

Metod mohol podľa historika znalosť slovanského jazyka a slovanských zvykov, ktoré si osvojil v rodnej Solúni a v Macedónsku, využiť aj na Veľkej Morave čiže veľmi ďaleko od Solúne, keďže všetci Slovania ešte v tej dobe mali jazyk a zvyky rovnaké alebo aspoň veľmi podobné. "Slovania, napriek tomu, že boli rozdrobení na početné kmene a kniežatstvá, sa považovali za jeden národ, ktorý mal podobné zvyky, spôsob života, spoločných bohov a spoločný slovanský jazyk," dodal Steinhübel.

Sviatok svätých Cyrila a Metoda oslavujú rímskokatolíci každoročne 5. júla ako pripomenutie symbolického výročia príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je podľa pravoslávneho kalendára 11. máj a podľa občianskeho kalendára 24. máj. Všeobecný rímsky kalendár, ktorý platí od roku 1970, si pripomína pamiatku svätých bratov 14. februára, čo je dátum úmrtia svätého Cyrila.

Kresťanstvo prišlo ešte pred bratmi

Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom vierozvestcov. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo štvrtého storočia. Príchod Slovanov na naše súčasné územie sa datuje minimálne na začiatok šiesteho storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine deviateho storočia. Jeho už relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.

Učenie Ježiša Krista nadobúdalo medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava.

Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov - Konštantína a Metoda.

Vytvoril písmo prispôsobené pre slovanskú reč

Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.

Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.

Metod v zajatí Frankov

Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadalo pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestcov sa vracal na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy sa vrátil späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho, arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom okolo roku 870.

Metod sa už ako arcibiskup vybral na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.