Lídri podpísali spoločnú deklaráciu, prihlásili sa k EÚ a NATO

Traja najvyšší ústavní činitelia, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda národnej rady Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini sa prihlásili k Spoločnému vyhláseniu ústavných činiteľov k prioritám členstva SR v EÚ a NATO z októbra 2017. Urobili tak na Bratislavskom hrade podpísaním spoločnej deklarácie.

Potvrdili spoločnú zodpovednosť

"Robíme tak preto, aby sme vybudovali základ pre spoluprácu a koordináciu troch najvyšších ústavných činiteľov pri výkone zodpovednej a jednotnej zahraničnej politiky SR, a aby sme potvrdili smerovanie zahraničnej politiky," vysvetlili ústavní činitelia vo vyhlásení. Jeho cieľom je, aby bolo Slovensko vnímané ako stabilný a zodpovedný partner v zahraničí. Ústavní činitelia tiež podpísaním deklarácie potvrdili spoločnú zodpovednosť za zahraničnú politiku Slovenska a vyjadrili verejný záväzok, že budú konať v súlade s touto dohodou.

Deklaráciu z októbra 2017 podpísali vtedajší prezident Andrej Kiska, predseda národnej rady Andrej Danko a bývalý premiér Robert Fico. Zaviazali sa v nej, že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči občanom.

Deklarácia tiež hovorila o tom, že ústavní činitelia podporujú budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Majú sa tiež podľa nej zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov. Ďalším bodom bolo, že traja najvyšší ústavní činitelia budú presadzovať kroky posilňujúce bezpečnosť slovenských občanov a podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov na úrovni 1,6 percenta HDP do roku 2020.

Jednotná politika

Zahraničná politika Slovenska na úrovni najvyšších ústavných činiteľov má byť jednotná. Vyhlásila to prezidentka Čaputová po tom, čo s Andrejom Dankom a premiérom Pellegrinim podpísali na Bratislavskom hrade deklaráciu o proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska.

"Považujem za veľmi dôležité a absolútne nevyhnutné, aby malo Slovensko navonok jednotnú zahraničnú politiku. Aby sa odstránili pochybnosti o tom, kam smeruje naša zahraničná politika a jej priority. Je v najlepšom záujme SR, aby sme doma aj v zahraničí hovorili jedným a hodnotovo zrozumiteľným jazykom," uviedla Čaputová.

"Dnes spolu jednoznačne deklarujeme, že najlepším miestom pre Slovenskú republiku je EÚ, jednotná, silná a chránená," uviedol šéf parlamentu Danko. Únia podľa jeho slov dnes nemá inú alternatívu. "Tou najlepšou alternatívou z hľadiska kolektívnej bezpečnosti je NATO," doplnil Danko. Napriek tomu, že Slovensko patrí do EÚ, Danko zdôrazňuje, že svet má štyri svetové strany. "So všetkými treba viesť dialóg," podotkol.

Aj podľa premiéra Petra Pellegriniho je potrebné posilňovať široký politický konsenzus a vysielať občanom jednoznačný signál o geopolitickej príslušnosti Slovenska. "Je to naliehavejšie o to viac, že rast populizmu a extrémizmu ide ruka v ruke s dezinformačnými kampaňmi namierenými proti základom fungovania demokratickej spoločnosti," povedal Pellegrini. Zdôraznil, že Slovensko je dnes pevne integrované vo všetkých formách európskej spolupráce a nechce v Európe umelé deliace čiary, ktoré by boli v rozpore s myšlienkou európskej integrácie. Deklaroval záujem pracovať pre záujmy občanov.

Prečítajte si celý text deklarácie troch najvyšších ústavných činiteľov k prioritám členstva SR v EÚ a NATO.

"Prezident Andrej Kiska, predseda Národnej rady Andrej Danko a predseda vlády Robert Fico v pondelok 23. októbra 2017 na Bratislavskom hrade podpísali spoločné vyhlásenie k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii:

„Jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii je strategickým záujmom Slovenskej republiky.
Členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii:

- predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny;
- je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu;
- je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahraničnopolitický vplyv a podporuje jej rozvoj.

V týchto zásadných otázkach sa však na Slovensku v posledných rokoch stratil široký politický konsenzus. Na politickej scéne sú otvorene prezentované názory proti hlbšej spolupráci Slovenska v EÚ, proti európskemu projektu ako takému, a názory spochybňujúce členstvo v Severoatlantickej aliancii a plnenie záväzkov voči našim spojencom.

Súčasná Európska únia čelí mnohým výzvam a je na dôležitej križovatke svojho vývoja. Zhoršenie bezpečnostného vývoja v Európe, rast extrémizmu a populizmu, migračná a finančná kríza, brexit a nárast nedôvery v európske inštitúcie vedú k rozmanitej diskusii o budúcnosti EÚ. Bratislavský summit zorganizovaný počas nášho úspešného predsedníctva v EÚ bol správnou odpoveďou na tieto výzvy a bratislavská cestovná mapa nasmerovala EÚ na pozitívnejšiu trajektóriu.

Európska únia je pre Slovensko a jeho občanov životným a hodnotovým priestorom, ktorý nemá alternatívu. Má jednoznačne pozitívny vplyv na ekonomický, sociálny aj politický rozvoj našej krajiny, a preto sa Slovensko vydalo cestou čo najhlbšej spolupráce v EÚ. Z pohľadu Slovenska uprednostňujeme spoločný postup všetkých členských krajín únie. Tento spôsob chceme presadzovať spoločne s našimi susedmi, predovšetkým vo Vyšehradskej štvorke a s našimi ďalšími strategickými partnermi. Zároveň však sme pripravení, v prípade, ak bude skupina krajín postupovať v určitých oblastiach rýchlejšie, byť súčasťou takéhoto procesu.

Bezpečnostné prostredie, v ktorom Slovenská republika napĺňa svoje záujmy, sa významne zhoršilo. Pre bezpečnosť našej krajiny má zásadný význam posilňovanie stability euroatlantického priestoru, posilňovania solidarity a súdržnosti Európskej únie a NATO. Kľúčové úlohy pri zvyšovaní bezpečnosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky a zachovaní dôveryhodnosti našej krajiny voči spojencom spočívajú v postupnom náraste obranných výdavkov, v transparentnej a efektívnej modernizácii ozbrojených síl a zvyšovaní odolnosti štátu voči hybridným hrozbám.

Na základe vyššie uvedeného traja, najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spoločne

- dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska;
- podporovať budúcnosť Slovenska v jadre európskej integrácie. Naše kroky a konanie budú v prvom rade vedené v záujme našich občanov, aby naďalej plne využívali výhody členstva v EÚ, ako aj v záujme Únie ako celku;
- podporovať kontinuálne prehlbovanie eurozóny a vytváranie nástrojov, ktoré posilnia jej stabilitu a odolnosť voči prípadným ďalším krízam;
- zasadzovať sa za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie občanov a spotrebiteľov vo všetkých častiach Únie (napr. dvojaká kvalita potravín);
- podporovať silný a “múdry” rozpočet EÚ, ktorý umožní financovať tradičné politiky únie a zároveň bude schopný reagovať na nové výzvy;
- presadzovať kroky, ktoré posilnia bezpečnosť našich občanov a obranyschopnosť Slovenska;
- najmä napĺňanie aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie, Obrannej stratégie a Vojenskej stratégie SR;
- podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov Slovenskej republiky na úrovni 1,6 percenta HDP do roku 2020 a modernizácia ozbrojených síl v súlade so západnými štandardmi Severoatlantickej aliancie.

V Bratislave 23. októbra 2017"