SNS chce znížiť DPH zdravým potravinám. Ktoré si vybrali?
Zníženie dane z pridanej hodnoty na 10 % by malo zahŕňať ovocie a zeleninu, kyslomliečne produkty, ale aj pečivo. Avizovala to poslankyňa SNS a jedna z predkladateliek návrhu zákona na zníženie DPH na potraviny Eva Antošová. Právna norma je v súčasnosti v parlamente v prvom čítaní.
Žiadne sladké nápoje či alkohol
Zníženie DPH na 10 % by sa malo týkať zdravých produktov. "Ovocie a zelenina mierneho pásma, ktoré sú dopestovateľné aj na Slovensku, ďalej sú to prospešné kyslomliečne výrobky, ako sú tvarohy, jogurty, bryndza, ale aj čerstvé pečivo a rožky. Priznám sa, že mojou ambíciou je, aby sa do tejto skupiny dostal aj med," vymenovala Antošová s tým, že nižšia DPH by sa určite nemala týkať cukroviniek a cukrárenských výrobkov, sladených nápojov a alkoholu v akejkoľvek podobe.
Koaličná SNS mala ambíciu znížiť DPH na všetky potraviny okrem cukrárenských výrobkov a nápojov. Antošová však podotkla, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by opatrenie v takomto rozsahu stálo okolo 400 miliónov eur. Na Koaličnej rade sa teda dohodlo, že výdavok zo štátneho rozpočtu sa zníži na približne 100 miliónov eur. "Znamená to, že musíme z colného sadzobníka vybrať v druhom čítaní tie potraviny, ktoré určite chceme, aby mali nižšiu DPH," ozrejmila Antošová. Napriek tomu, keď to rozpočet a politická situácia dovolí, národniari budú podľa Antošovej v tento ambícii pokračovať.
Antošová: Máme drahé potraviny
"V porovnaní so sadzbami DPH v krajinách Európskej únie je výška DPH 20 % na potraviny v SR naozaj neúmerná," skonštatovala poslankyňa s tým, že na jedlo dávajú Slováci v priemere o 6 % viac ako iní Európania. "Je to práve preto, že máme drahé potraviny," myslí si Antošová. Týmto opatrením by sa podľa nej mali podporiť aj domáci producenti, poľnohospodári, potravinári či včelári. Zdôraznila, že dúfa, že tento zákon zoberú obchodníci vážne a na pultoch budú lacnejšie potraviny. Poslanec SNS Štefan Zelník zároveň poukázal na to, že potraviny sú dôležité pre zdravie. "Je to investícia do budúcnosti," vyhlásil. Účinnosť tohto zákona by mala byť od 1. januára 2020.
Podľa poslanca SNS Jaroslava Pašku bol balík návrhov národniarov odsúhlasený aj koaličnými partnermi, ku koncu volebného obdobia boli však odkladané na druhú koľaj. "Tvrdili, že nie je doba na to, aby sme riešili tieto naše návrhy, ale že je treba uprednostniť iné návrhy, ktoré prinášal pán Bugár, pán Fico," priblížil Paška s tým, že SNS tak nezostávalo iné, ako predložiť tieto návrhy do parlamentu bez konzultácie s koaličnými partnermi. "Je dohoda na tom, že koalícia je schopná vyjsť v ústrety občanom v tomto období, rovnako ako vychádzala v ústrety každý rok," poznamenal. Dôležité podľa neho je, aby teraz v druhom čítaní dospeli k optimalizácii tých návrhov, tak, ako boli predbežne prerokované.