Harabin pripustil vstup do politiky, v Smere sa neznepokojujú
Neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin oslovuje inú voličskú základňu ako strana Smer-SD. Uviedol to pred novinármi po rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga v súvislosti s medializovanými informáciami o tom, že Harabin pripustil kandidatúru v budúcich parlamentných voľbách.
Žiga ho ako konkurenta nevníma
"Štefan Harabin sa politicky profiloval už počas prezidentskej kampane a predpokladám, že svoj výsledok chce zúročiť v rámci parlamentných volieb. Má to svoju politickú logiku," povedal Žiga. Šéf rezortu hospodárstva Harabina ako konkurenta v politike nevníma. „On oslovuje inú voličskú základňu ako strana Smer-SD. Aj my v strane diskutujeme o obsahu našej politiky smerom k voľbám a možno aj preto, že tu vznikajú rôzne politické subjekty napravo, naľavo, v strede. To znamená, že budeme aj my tomu prispôsobovať náš obsah," dodal.
Na otázku, či si vie predstaviť povolebnú spoluprácu s Harabinom, uviedol, že Smer-SD nikdy nikoho nevylučoval z povolebnej spolupráce. Podľa neho to robia iné strany, ktoré si myslia, že si tak zvyšujú svoju kredibilitu. Zároveň dodal, že prípadná spolupráca je odvodená od výsledkov volieb a nie je jasné, či sa Harabin do národnej rady vôbec dostane.
Podobne reagoval šéf rezortu práce Ján Richter. Pýtal sa, kde má Harabin záruku, že v parlamente bude. "Porovnávať výsledky v prezidentských voľbách a v parlamentných voľbách je veľmi diskutabilné. Bol by som veľmi opatrný v tomto. O koalícii sa rokuje deň po voľbách," povedal Richter s tým, že diskutovať pred voľbami o budúcej spolupráci s kýmkoľvek by bolo predčasné.
Žiada novú voľbu prezidenta
Harabin napadol na ústavnom súde voľbu prezidenta SR na celom území Slovenskej republiky ako celok a žiada vyhlásiť novú voľbu prezidenta. Vo svojej sťažnosti namieta, že víťazka Zuzana Čaputová obišla pri financovaní svojej volebnej kampane zákon o financovaní volebnej kampane, „a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Róberta Mistríka a tretích strán“.
Harabin síce nespochybňuje možnosť vzdať sa kandidatúry, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb podľa neho spočíva v tom, že Mistrík sa v prospech Čaputovej vzdal za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta. Uvedení kandidáti podľa neho postupovali tak, aby bol zákon iluzórne dodržaný a vydali na kampaň maximálne 500-tisíc eur a zvyšok kampane bol zabezpečený tretími stranami, ktoré musia byť registrované a ich výdavky nemôžu prekročiť zákonný limit 100-tisíc eur. Štefan Harabin získal v prvom kole volieb prezidenta tretí najvyšší podiel platných hlasov 14,34 %.
