Preteky v zbrojení? Rusko zrejme nechá vypršať dohodu s USA
Ruský prezident Vladimir Putin sa neurazil a nepovažuje za "problém", že nebol pozvaný na oslavy 75. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, ktoré si pripomenuli svetoví lídri na severe Francúzska.
Putin: Mám tu dosť svojich záležitostí
"My tiež nepozývame všetkých na každé podujatie. Prečo by ma mali pozývať všade?" povedal Putin svetovým médiám na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre. "Mám tu dosť svojich vlastných záležitostí," dodal. Putin sa pritom pred piatimi rokmi zúčastnil v Normandii na obdobnej ceremónii k 70. výročiu vylodenia spojencov. Tento týždeň sa však Rusko vyjadrilo v tom zmysle, že tzv. Dňu D — ako sa označuje 6. jún 1944, keď došlo k vylodeniu spojencov v Normandii — by sa v rámci výsledkov druhej svetovej vojny nemala pripisovať prehnaná dôležitosť.
Moskva často obviňuje Západ z nedostatočného uznania strát, odhadovaných na 27 miliónov mŕtvych, ktoré počas druhej svetovej vojny zaznamenal vtedajší Sovietsky zväz. Rusi však zase podľa AFP vedia často len veľmi málo o západnom fronte, ktorý sa otvoril práve vďaka vylodeniu spojencov v Normandii, či pomoci, ktorú počas druhej svetovej vojny USA poskytli Sovietskemu zväzu.
Zmluvu podpísali s USA v roku 2010
Rusko je podľa Putina pripravené odstúpiť od Zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (START/CHB-III), ktorú Moskva podpísala s Washingtonom v roku 2010, ak nebude dostatok záujmu o jej obnovenie. "Ak sa nikto nebude mať k predĺženiu tejto dohody, potom tak nespravíme ani my," uviedol Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF). "Stokrát sme vyhlásili, že sme pripravení túto dohodu rozšíriť. Neprebieha žiadny vyjednávací proces, a v roku 2021 jej platnosť vyprší," upozornil ruský prezident.
Spomínanú dohodu podpísal bývalý americký prezident Barack Obama so svojím ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom v Prahe. Dokument obmedzuje počet jadrových hlavíc výrazne pod limitmi z čias studenej vojny. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 2011.
Zmluva START/CHB-III je spolu so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987 považovaná za hlavný bod kontroly zbraní v superveľmociach. USA i Rusko odstúpili od INF vo februári tohto roka v období vzájomného obviňovania z jej nedodržiavania. Putin dodal, že ak by došlo k vypršaniu zmluvy START/CHB-III, malo by to ďalekosiahle dôsledky vrátane obnovenia pretekov v jadrovom zbrojení. "Neexistovali by žiadne nástroje na obmedzenie pretekov v zbrojení; mohlo by dôjsť napríklad k rozmiestneniu zbraňových systémov vo vesmíre," varoval.
Vyvíjajú novú generáciu zbraní
Šéf Kremľa zároveň podotkol, že Moskva by sa neobávala odložiť predmetnú zmluvu, pretože vyvíja novú generáciu zbraní, ktoré "zaručia bezpečnosť Ruska" v dlhodobom horizonte. "Ak je reč o výrobe najmodernejších zbraní, svojich konkurentov sme predbehli," vyhlásil Putin.
Zmluva START/CHB-III ukladá, že každá krajina smie vlastniť maximálne 1550 jadrových hlavíc a 700 raketových striel. Putin podľa agentúry TASS pripomenul, že USA v roku 2002 odstúpili od Zmluvy o obmedzení systémov protibalistických rakiet (ABMT). "Toto bol prvý krok smerom k podkopaniu základov medzinárodných vzťahov vo sfére globálnej bezpečnosti, a veľmi závažný," povedal.
Putin na fóre SPIEF vyzdvihol tiež sovietsku úlohu v druhej svetovej vojne. Povedal, že Deň D znamenal otvorenie "druhého frontu", avšak "my sme mali ten prvý (front)".
