Priemerná mzda je nad tisíckou, HDP rastie ako v minulom roku
Štatistici informovali, aká bola hodnota priemernej mzdy či rast zamestnanosti na Slovensku v prvom štvrťroku a ako rástla slovenská ekonomika.
Vedie finančné odvetvie
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve dosiahla 1023 eur a v porovnaní s 1. štvrťrokom minulého roka sa zvýšila o 7,1 %. Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2018 vzrástla o 2,2 %.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti (2021 eur), informácie a komunikácia (1886 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1817 eur). V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (572 eur), ostatných činnostiach (639 eur) a v stavebníctve (707 eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie vo vzdelávaní (o 13,6 %), umení, zábave a rekreácii (o 11,7 %), verejnej správe a obrane (o 11,3 %) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 10,1 %).
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní s 1. štvrťrokom 2018 v rozpočtových organizáciách o 13 % na 1123 eur, príspevkových organizáciách o 11,6 % na 1190 eur, veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 6,3 % na 1223 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 4,8 % na 736 eur. Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1310 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 777 eur v Prešovskom kraji do 965 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 1. štvrťroku 2018 s najvyšším relatívnym prírastkom o 9,3 % v Prešovskom kraji.
Reálne zvýšenie takmer o percento
Rok 2019 naštartovala slovenská ekonomika rovnakou silou ako v predošlom roku. Tvorba reálneho hrubého domáceho produktu sa v 1. štvrťroku 2019 medziročne zvýšila v stálych cenách o 3,7 %, čo bol rovnaký medziročný rast ako v 1. štvrťroku 2018. V bežných cenách objem HDP vzrástol o 6,7 % a dosiahol 21,794 miliardy eur. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2018 reálne zvýšil o 0,9 %. V 1. štvrťroku 2019 ekonomickú výkonnosť podporil hlavne zahraničný dopyt, v porovnaní s 1. štvrťrokom 2018 vzrástol o 5,9 percentuálneho bodu na 7,2 %. Dovoz výrobkov a služieb bol vyšší o 5,3 p. b. na úrovni 6,4 %. Rástol aj domáci dopyt, ale jeho zvýšenie o 2,3 % bolo miernejšie v porovnaní s poslednými štyrmi štvrťrokmi.
Rast tvorby hrubého kapitálu dosiahol 6,6 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 2,1 %. Výdavky na konečnú spotrebu sa zvýšili medziročne len mierne v úhrne o 1,2 %, v tom na konečnú spotrebu domácností o 1 %, na konečnú spotrebu verejnej správy o 1,5 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,7 %.
Hrubá pridaná hodnota vzrástla v 1. štvrťroku 2019 medziročne o 3,5 %. Rast výkonnosti bol zaznamenaný vo všetkých odvetviach, najmä v pôdohospodárstve o 9,6 %, verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 7,5 % a v stavebníctve o 5,4 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia informačných a komunikačných činností o 4,6 %, priemyslu o 4,1 %, umenia, zábavy a rekreácie, ostatných činností o 2,9 %, odborných, vedeckých a technických činností o 2,3 %. Pri výbere čistých daní z produktov zaznamenávame dlhodobo pozitívny trend, v 1. štvrťroku ich rast dosiahol 5,1 %.
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 10,587 miliardy eur. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2018 vzrástol ich objem o 5,5 %. Odmeny zamestnancov v hodnote 9,278 miliardy eur vzrástli o 8,3 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 8,2 % na 2,422 miliardy eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 18,2 % a dosiahla 491,9 milióna eur.
Najviac nových pracujúcich v Žilinskom kraji
Medziročný rast zamestnanosti sa v 1. štvrťroku medziročne zrýchlil o 0,6 percentuálneho bodu na 1,8 %. Počet pracujúcich sa tak v absolútnom vyjadrení zvýšil o 45.800 na 2,588 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 4. štvrťroku 2018 vzrástla o 0,3 %, respektíve o 8800 na 2,596 milióna osôb. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska vzrástla o 2,6 % na 2,462 milióna osôb.
Z hľadiska štruktúry pracujúcich bol rast celkovej zamestnanosti ovplyvnený vyšším počtom zamestnancov o 41.900 (o 1,9 %) na 2,212 milióna osôb. Zvýšil sa aj počet podnikateľov o 2900 osôb (o 0,8 %) na 374.300 osôb vplyvom vyššieho počtu podnikateľov so zamestnancami o 2600 na 74.400 osôb a podnikateľov bez zamestnancov o 300 na 299.900 osôb. Z odvetvového hľadiska najvyššia zamestnanosť bola v priemysle 26,8 %, obchode 12,1 % a v stavebníctve 9,1 % z celkovej zamestnanosti.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s 1. štvrťrokom 2018 vzrástla o 1,6 p. b. na 73,5 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 79,9 % a žien o 1,7 p. b. na 67 %. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským vzdelaním (o 61.900) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o 40.000). Naopak, najväčší pokles (o 54.700 osôb) bol u pracujúcich so stredným odborným (učňovským) vzdelaním bez maturity.
Zamestnanosť sa medziročne zvýšila takmer vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Žilinskom (o 3,9 %), Bratislavskom (o 3,8 %) a Košickom kraji (o 3,5 %). V Žilinskom a Košickom kraji bol zároveň najvýraznejší rast miery zamestnanosti, zhodne o 2,9 p. b. Najvyššiu mieru zamestnanosti (82 %) si udržal Bratislavský kraj. V 1. štvrťroku 2019 bolo v hospodárstve ponúkaných v priemere 24.764 voľných pracovných miest oproti 1. štvrťroku 2018 menej o 0,1 %. Pracovné ponuky sa znížili hlavne v priemyselnej výrobe (o 650), ubytovacích a stravovacích službách (o 370 miest) a v obchode (o 235 miest). Pracovné miesta pribudli hlavne v doprave a skladovaní (o 494 miest) a stavebníctve (o 493 miest).
