Hitler vedel, že zaútočia, nevedel kde. Deň D bol pred 75 rokmi
Veteráni spoza Lamanšského prielivu, Atlantiku i ďalších krajín spomínajú na operáciu, ktorá dostala krycí názov Overlord. Vylodenie spojeneckých vojsk vo francúzskej Normandii sa považuje za jednu z prelomových udalostí druhej svetovej vojny.
Rommela úplne zaskočili
6. júna uplynulo 75 rokov od začatia najväčšej leteckej, výsadkovej a námornej operácie, ktorá sa navždy zapísala do vojnovej histórie. Znamenala otvorenie západného frontu a výrazne pomohla urýchliť porážku nacistického Nemecka sa preto často nazýva aj „Deň D“. Myšlienka otvoriť druhý front, ktorý by viazal časť nemeckých síl, sa zrodila vzápätí po vzniku protihitlerovskej koalície. S týmto cieľom sa uskutočnilo viacero stretnutí, až napokon po zosadení talianskeho diktátora Benita Mussoliniho padlo v auguste 1943 rozhodnutie, že k vylodeniu spojeneckých vojsk v Normandii dôjde v roku 1944.
Stalo sa tak na rokovaní amerického prezidenta Franklina Delana Roosevelta s britským premiérom Winstonom Churchillom, ktoré sa uskutočnilo v kanadskom Quebecku. Za hlavného veliteľa spojeneckých síl bol v decembri 1943 vymenovaný americký generál Dwight Eisenhower, ktorý úspešne velil operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku.
Ešte predtým sa konala koncom novembra a začiatkom decembra 1943 prvá konferencia tzv. Veľkej trojky v Teheráne. V hlavnom meste Iránu sa stretli americký prezident F.D. Roosevelt, britský ministerský predseda Winston Churchill a sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin. Predmetom ich rokovaní bola predovšetkým spojenecká stratégia na európskych bojiskách, konkrétne otvorenie západného frontu. Hitler si uvedomoval, že vylodenie spojencov vo Francúzsku je len otázkou času, ale nepoznal ani miesto, ani dátum. Očakával, že spojenecká invázia sa uskutoční pri Calais, teda v priestore najbližšom k Británii. Velenie spojencov ho v tom vedome utvrdzovalo – vytvorilo fiktívnu armádu z gumových atráp tankov a vydávalo falošné rozkazy neexistujúcim jednotkám.
Nemci budovali pod velením poľného maršala Erwina Rommela pozdĺž francúzskeho pobrežia obranný val, ktorý bol vytvorený z prekážok rôzneho druhu – z betónových kužeľov, ostnatého drôtu, oceľových ježkov, zubatých železných konštrukcií umiestnených tesne pod hladinou mora a všetko to bolo popretkávané množstvom mín. Maršal Rommel tvrdil, že o osude Nemecka sa rozhodne počas prvých 24 hodín od začatia invázie. O dokonalom oklamaní nepriateľa svedčí aj fakt, že ohromeného maršala Rommela, ktorý bol označovaný za jedného z najlepších poľných taktikov druhej svetovej vojny, zastihlo vylodenie v Normandii na dovolenke v Nemecku, kde oslavoval manželkine narodeniny.
Zapojili sa aj českí a slovenskí letci
"Deň D" nastal ráno 6. júna 1944, hoci generál Eisenhower zvolil pôvodne 5. jún. Pre zlé počasie však bolo vylodenie posunuté o jeden deň. Podľa vojenských historikov spojenecké velenie na území Spojeného kráľovstva disponovalo takmer tromi miliónmi vojakov a námorníkov.
V čase samotnej invázie plnilo vo vzduchu svoje úlohy asi 10.900 bojových a viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl tvorilo viac ako 1200 bojových lodí a člnov, vyše 4100 výsadkových plavidiel a prostriedkov, viac ako 730 pomocných a takmer 870 obchodných lodí. Priestor, v ktorom sa uskutočňovala spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. Zo západu na východ išlo pod krycími názvami o pláže Utah, Omaha, Gold, Juno a najvýchodnejší, osem kilometrov široký úsek pláže Sword. Už večer mali spojenci na francúzskej pevnine 176.000 vojakov so všetkým, čo bolo nevyhnutné na vedenie bojovej činnosti. Boje si však vyžiadali tisíce obetí – približne 12.000 vojakov na strane spojencov a 7000 na strane Nemecka.
Plavidlá, ktoré spojenci použili pri vylodení v Normandii, skonštruoval americký lodný konštruktér a obchodník Andrew Higgins. Pôvodne boli určené pre ropný priemysel a na plavbu v plytčinách. Práve to potrebovali spojenci, aby sa dostali čo najbližšie k francúzskym brehom. Americký prezident Dwight Eisenhower o Higginsovi povedal: "Andrew Higgins je muž, ktorý pre nás vyhral vojnu. Ak by tieto lode nebol navrhol, nikdy by sme nemohli pristáť na otvorenej pláži."
Do najväčšej kombinovanej operácie druhej svetovej vojny sa aktívne zapojili aj českí a slovenskí letci, a to v rámci 134. československého stíhacieho krídla a 311. československej bombardovacej perute britského Kráľovského letectva. Československí stíhači uskutočnili počas prvého dňa 144 bojových štartov v celkovom čase viac ako 280 operačných hodín. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Podľa Vojenského historického ústavu v Bratislave slúžilo v tom čase v Kráľovskom letectve britských ozbrojených síl okolo 350 Slovákov. Väčšinou boli zaradení ako radisti a palubní strelci či ako pozemný personál. Viacerí sa uplatnili aj ako bojoví piloti.
