Čo máme z členstva v Európskej únii? Takéto sú čísla
Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach po vstupe do Európskej únie a patrí medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii. Životná úroveň stúpa, môžeme voľne cestovať, podnikať aj študovať, čerpáme eurofondy. Aké vyzerajú výhody nášho členstva v EÚ v číslach?
Priame výhody, stúpajúce HDP
V roku 2004, teda keď sme vstupovali do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57 % priemeru EÚ, v roku 2016 bol na úrovni 77 % európskeho priemeru. HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, čo znamená, že sa životná úroveň v tomto období takmer zdvojnásobila.
Vstup do EÚ pomohol Slovensku prilákať zahraničné investície. Takmer 90 % priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.
Slováci môžu cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy EÚ vôbec.
Celkové investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov predstavujú v rokoch 2004 – 2020 na Slovensku sumu 29,5 miliardy eur.
Čo sa postavilo a opravilo od roku 2007 do 2013
V období rokov 2007 – 2013 vyčerpalo Slovensko z Európskych štrukturálnych fondov finančné prostriedky vo výške 11,25 miliardy eur. Medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania. Z týchto peňazí sa u nás vybudovalo 155 kilometrov (km) diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo sa 644 km ciest I. triedy, opravilo sa 1210 km regionálnych ciest II. a III. triedy.
Zmodernizovalo sa 80 km železníc, na Slovensku pribudlo 67 nových vlakov, v Bratislave 45 nových električiek a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu a v Košiciach začalo jazdiť 33 nových električiek. Zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti. Postavilo sa 24 priemyselných parkov, podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.
Vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd a 1673 km kanalizačnej infraštruktúry, zmodernizovaných bolo vyše 800 škôl, uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach, zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.
Projekty až do roku 2023
Do konca roku 2023 sa z prostriedkov EU vo výške 15,5 miliárd eur plánujú podporiť ďalšie dôležité projekty. Vybudovať sa má 104 km diaľnic a rýchlostných ciest a zrekonštruovať 111 km železničných tratí, zmodernizovať sa má 27 km električkových tratí i verejný prístav v Bratislave.
V rámci programu Integrovaný regionálny operačný program sa plánuje zrekonštruovať alebo zrenovovať 145 km ciest, vybudovať 14 km nových ciest, v mestskej a prímestskej doprave sa má nahradiť 108 autobusov, pribudne 146 nových úsekov cyklistických komunikácií. Zmodernizovať sa má 10 všeobecných nemocníc, ktoré to najviac potrebujú.
V rámci programu Životné prostredie sa má o 205.000 zvýšiť počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd, o 21.500 ton sa má zvýšiť kapacita na triedenie komunálnych odpadov o 330.000 ton sa zvýši kapacita na zhodnocovanie odpadov. O 12.700 sa má zvýšiť počet obyvateľov využívajúcich opatrenia protipovodňovej ochrany, o 575 MW sa zvýši kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov.
V rámci programu Výskum a inovácie sa má podporiť 170 výskumných inštitúcií a 3200 podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malých a stredných podnikateľov. V rámci programu Rozvoj vidieka sa má reštrukturalizovať alebo modernizovať 1850 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania. Pribudnúť má 399.000 ha poľnohospodárskej pôdy s podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy.
