Kalavská vylúčila zánik niektorých nemocníc. Krejčí reformy víta
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská nepočíta s tým, že by v súvislosti s plánovanou reformou zdravotníctva, tzv. stratifikáciou slovenských nemocníc, došlo k tomu, že by niektoré nemocnice zanikli.
Reforma je plánovaná do roku 2030
Povedala to v diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť. "Nutné minimum nemocníc je 32, respektíve 46. Vo vyhláške sme zadefinovali, koľko a v akom čase budeme potrebovať interných, chirurgických, ortopedických či gynekologických lôžok a podobne. V niektorých špecializáciách bude 32 nemocníc aj málo. Čiže nepočítame s tým, že by niektoré nemocnice zanikli alebo sa výrazne reprofilizovali. De facto sa status quo zachová," uviedla šéfka rezortu.
Reformu zdravotníctva, ktorá je plánovaná do roku 2030, víta aj člen Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo Marek Krajčí. "Čo sa týka akútnej dostupnosti do 30 minút, tak si myslím, že s tým každý pacient bude spokojný, keď bude mať do tohto času dostupnú nemocnicu, v ktorej sa o neho budú vedieť okamžite postarať," mieni. Zdôraznil však, že pri reforme zdravotníctva je mimoriadne dôležité zadefinovať aj čakacie lehoty na zdravotné výkony.
Za financie chce vidieť väčšiu efektivitu
Kalavská v tejto súvislosti uviedla, že rovnako, ako chce reformou dosiahnuť zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti nastavením presných kritérií či reštrukturalizáciu lôžkového fondu, ministerstvo zdravotníctva rieši práve aj otázku čakacích lehôt.
"Máme rozsah výkonov, pri ktorých budeme sledovať počty a na základe plnenia týchto počtov sa zazmluvní alebo odzmluvní daný výkon. Na tieto výkony je pripravená vyhláška s maximálnou čakacou dobou," zdôraznila Kalavská s tým, že takýto krok rezort zdravotníctva urobil vôbec po prvý raz. Ako dodala, v prípade, že sa táto lehota poruší, zdravotná poisťovňa bude musieť uzavrieť zmluvy aj s ďalšími zdravotníckymi zariadeniami.
Kalavská a Krajčí sa zhodli na tom, že nemocnice by mali byť riadené inak. Problém nemocníc vidí opozičný poslanec v tom, koľko peňazí ide do slovenských nemocníc. "Súhlasím s tým, že nemocnice by mali byť centrálne riadené a že by ich riaditelia reportovali o ich stave," reagovala šéfka rezortu zdravotníctva na tvrdenia Krajčího, že by mala existovať akási sieť nemocníc s jednotným informačným systémom. Distribúcia finančných zdrojov podľa jeho slov totiž nie je optimálna. Kalavská však tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva sa snaží systém neustále zlepšovať. Súhlasí s tým, že peňazí do zdravotníctva treba viac, no za financie chce vidieť väčšiu efektivitu.
Rozpočet bol výsledkom konsenzu
Krajčí poukázal na to, že investičný dlh v zdravotníctve je vo výške približne 1,5 miliardy eur. Preto podľa neho možno sotva očakávať, že by slovenské nemocnice mohli generovať zisk. Rovnako sa mu nepáčia ani nižšie platby za poistencov štátu, čím prišlo do systému zdravotníctva v tomto roku približne o 160 miliónov eur menej. Podľa Krajčího bola rozpočtom ovplyvnená aj kondícia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Kalavská na jeho tvrdenia reagovala s tým, že rozpočet, ktorý ostal pre rezort zdravotníctva, bol výsledkom konsenzu. "Keby mal bývalý minister financií neobmedzenú studnicu, dal by viac," povedala. Poslanec preto šéfke rezortu zdravotníctva vyčítal, že v otázke rozpočtu "málo bojovala". Kalavská v tejto súvislosti dodala, že žiaden minister zdravotníctva pred ňou nemal k dispozícii kapitálové výdavky vo výške 100 miliónov eur. Tiež poukázala na to, že viacerým zdravotníckym profesiám sa v poslednom období zvýšili platy.
