Z dvoch vojenských tajných služieb má byť jedna spojená

27.6.2012 09:41

Podľa návrhu ministra obrany Martina Glváča sa kontrarozviedka, teda Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) a rozviedka - Vojenská spravodajská služba (VSS) zlúčia do jednej špeciálnej služby.

Z dvoch vojenských tajných služieb má byť jedna spojená
Foto: SITA

Názov novej služby bude Vojenské spravodajstvo a má plniť úlohy vnútorného aj zahraničného spravodajského zabezpečenia obrany Slovenska.

Premiér Robert Fico predkladá kabinetu správu o bezpečnosti krajiny v uplynulom roku. Polícia vlani výrazne eliminovala činnosť troch vetiev zločineckých skupín pôsobiacich v regióne Bratislavy a rozložili 24 organizovaných skupín. Organizovaný zločin aj v roku 2011 naďalej charakterizovala regionálna pôsobnosť skupín, ktoré majú vymedzené sféry vplyvu - u niektorých však prekračoval hranice jedného regiónu.

Tajné služby zameriavajú svoju pozornosť v oblasti boja proti terorizmu na fenomén tzv. „osamelých vlkov“. Na území európskych krajín vrátane Slovenska totiž rastie hrozba útokov uskutočnených osamotenými útočníkmi. Príkladom je prípad tzv. ekoterorizmu – teda výbuchu bomby s klincami pred prevádzkou rýchleho občerstvenia v Košiciach.

Ministri dnes prerokujú aj návrhy nových štatútov dvoch vládnych splnomocnencov - pre rómske komunity a rozvoj občianskej spoločnosti. Ich pôsobnosť vrátane personálneho zabezpečenia, materiálno-technického vybavenia, zmluvnej agendy a finančného zabezpečenia má prejsť z úradu vlády na ministerstvo vnútra.

Minister školstva Dušan Čaplovič predložil na rokovanie balík noviel zákonov. Novely zákonov o odbornom vzdelávaní a o financovaní škôl a školských zariadení sa nepozdávajú Iniciatíve rodičov za dobré školy, ktorá k nej podala hromadnú pripomienku. Rodičia sa obývajú, že po prijatí týchto zmien hrozí súkromným a cirkevným školám likvidácia. Legislatívne zmeny ministra Čaploviča by od januára 2013 umožnili vyšším územným celkom rozhodovať o otvorení prvých ročníkov v gymnáziách a stredných odborných školách. Iniciatíva namieta, že by tak samospráva dostala právomoc rozhodovať o likvidácii "nepohodlných" gymnázií, konzervatórií, stredných škôl a odborných učilíšť.

Rodičom sa tiež nepáči, že novely zakotvujú aj právo hlavného školského inšpektora podávať návrh na vyradenie školy a školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či zistil závažné nedostatky vo výchovno-vzdelávacom procese. Za obmedzujúce označuje iniciatíva ustanovenie o plošnom odvolaní riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, ktorí sú k 30. júnu 2013 vo funkcii viac ako päť rokov.

Považuje to za zásah do kompetencií zriaďovateľov škôl menovať a odvolávať riaditeľa. V neposlednom rade kritizujú rodičia i navrhované zmeny vo financovaní, ktoré by dali obciam a vyšším územným celkom právo nekontrolovateľne narábať s výnosom dane určeným na mimoškolské záujmové vzdelávanie. Po novom by totiž obec mohla rozhodnúť, koľko z dotácie na dieťa presunie centru voľného času či škole, ktorá ponúka krúžky, a akú čiastku si ponechá pre vlastné potreby.

Centrá voľného času sa podľa ministra stávajú nekontrolovateľným biznisom. Po novom by mali peniaze na záujmové vzdelávanie detí dostávať tie obce, v ktorých deti žijú, a nie obce, v ktorých sa nachádzajú poskytovatelia krúžkov. Objem financií vyrátajú podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od päť do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje.

Ministri dnes majú na stole aj Návrh revízie Operačného programu Vzdelávanie, podľa ktorej časť peňazí určených na modernizáciu škôl, podporu ďalšieho vzdelávania či reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy presunú na podporu riešenia nezamestnanosti mladých ľudí a zintenzívnenie podpory malých a stredných podnikov. Počíta sa s presunom 70 miliónov eur do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Väčšinu peňazí v rezorte obrany minú na prevádzku, pričom na rozvoj zostáva stále menej peňazí. Potvrdzujú to aj minuloročné čísla, ktoré sa uvádzajú v návrhu dokumentu Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2011, ktoré si dnes vypočujú ministri. Pomer výdavkov sa výrazne zmenil v neprospech rozvoja, na ktorý išlo iba 8,5 percenta peňazí – ešte rok predtým to bolo takmer 15 percent. Celkové výdavky na obranu v ostatných rokoch stále klesali – vlaňajší upravený limit výdavkov kapitoly ministerstva obrany bol napokon o 10,76 percenta nižší ako v roku 2010. Vlani dostalo ministerstvo zo štátnej kasy 762 438 585 eur, čo predstavuje 1,1 percenta HDP.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok