Dobili ich k smrti alebo postrieľali. Rwanda si pripomína genocídu
V africkom štáte Rwanda sa pietnymi obradmi začal týždeň podujatí na uctenie si pamiatky vyše 800-tisíc obetí genocídy z roku 1994. Na spomienkovej tryzne sa zúčastnili zástupcovia viacerých krajín. Európsku úniu zastupoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Pozvánku dostal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Do Rwandy ale napokon nepricestoval a poslal za seba náhradu.
Týždeň spomienkových udalostí začína prezident Paul Kagame slávnostným zapálením symbolického ohňa v objekte Pamätníka genocídy v rwandskom hlavnom meste Kigali. Tam je pochovaných približne 250.000 obetí vyvražďovania, najmä z kmeňa Tutsiov. Ide však len o časť z celkového počtu ľudí, ktorých vyvraždili príslušníci kmeňa Hutuov.
Polovojenská organizácia Hutuov nazvaná Interahamwe (v preklade "tí, ktorí spolu útočia") začala svoje krvavé smrtonosné ťaženie práve pred 25 rokmi, 7. apríla 1994 - deň po zavraždení rwandského prezidenta Juvénala Habyarimanu, etnického Hutua. Život niektorých z obetí genocídy vo Rwande vyhasol zastrelením, väčšinu ľudí však ich nemilosrdní kati dobili k smrti alebo dosekali mačetami.
Zabíjanie v masovom meradle trvalo v Rwande až do 4. júla 1994, keď Kagame, ktorý mal vtedy 36 rokov, dobyl so svojím - prevažne príslušníkmi kmeňa Tutsiov tvoreným - Rwandským vlasteneckým frontom hlavné mesto Kigali. Rwandský vlastenecký front na čele so svojím veliteľom Kagamem tak ukončil vyvražďovanie a prevzal kontrolu nad zničenou a zdevastovanou krajinou.
