Problém vznikol pre hokejové dresy. Budeme to riešiť, povedal Danko
Predseda parlamentu Andrej Danko prosil prezidenta Andreja Kisku, aby vrátil schválený zákon o štátnych symboloch do Národnej rady SR.
Prosil prezidenta
"O piatej pred hlasovaním som ho prosil, aby urobil jediný úkon, aby toto nevzniklo. A za to je zodpovedný aj on ako prezident. Stačilo, aby to prezidentská kancelária vrátila a vo štvrtok sa to mohlo odhlasovať," povedal na tlačovej besede Danko s tým, že Kiska mohol vo štvrtok zastaviť emócie okolo používania štátnej hymny iného štátu na území SR. Zároveň Danko povedal, že v koalícii sú ústretoví rokovať. "Aby sme to ešte spresnili. Budeme to riešiť," uviedol a podotkol, že v koalícii sú dohodnutí. "Máme dohodu, že to vyriešime s prezidentom alebo bez prezidenta," vyhlásil s tým, že "prezident nemusí nič robiť, pretože mohol vo štvrtok zastaviť tieto emócie".
Celý problém okolo používania štátnych symbolov SR vznikol podľa Danka z toho, že slovenská hokejová reprezentácia nemala mať na dresoch štátny znak s tromi bielymi hokejkami. "Hovorili sme s predstaviteľmi Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorí argumentovali, a znova, nejdem ich obviňovať z niečoho, že by obchádzali zákon, alebo že by chceli niečo zle. Želáme si, aby naši hokejisti uspeli. Ale keď sme domovský štát, tak chceme, aby naši hokejisti mali štátny symbol SR. Veď sem príde celý svet. Naši hokejisti nemôžu hrať s takým niečím, kde sú tri hokejky buchnuté do štátneho znaku," povedal Danko a dodal, že preto vznikla krátka novela, ktorá spresňuje nielen používanie štátnych znakov a symbolov, ale aj niektoré iné veci.
"Prijal sa zákon, ktorý zle čítajú niektorí ľudia. Celý chaos je v tom, že paragraf 13 upravuje štátnu hymnu a odsek dva hovorí o používaní štátnej hymny výlučne v štátne sviatky, pamätné dni, výročia a významné príležitosti celoštátneho a miestneho charakteru. Len na tieto dni si zákonodarca osvojil to, že v tieto dni by slovenská hymna mala znieť prednostne," vysvetlil. Nikto nezakázal spievať hymny iných štátov v iné dni a na športových podujatiach. "Chcem, aby Slováci a Maďari neriešili veci historické. Nevyvolávajte emócie, ktoré patria do iného storočia," dodal. Zdôraznil, že nie je pravda, že spievanie hymny zakazujeme inému národu. "V pamätné dni sa má spievať výlučne slovenská hymna a v tieto pamätné dni za prítomnosti delegácie sa má spievať aj hymna iného štátu," podotkol.
Má ochraňovať symboly a tradície
Novela zákona o štátnych symbolov z dielne Slovenskej národnej strany má zvýšiť ochranu štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti. Cieľom novely je tiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, ako aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe. Predkladatelia zo Slovenskej národnej strany tiež navrhli pokuty za porušenie zákona. Horná sadzba pokuty pre právnické osoby bude 10 000 eur.
Podpredseda NR SR a predseda Mosta-Híd Béla Bugár povedal, že sa do zákona dostalo ustanovenie, ktoré nepatrí do Európy, ani do 21. storočia. Priznal, že si to jeho poslanci nevšimli, preto ho podporili. Ospravedlnil sa za to a vyhlásil, že problém vyriešia skôr, ako zákon nadobudne účinnosť, teda ešte na začiatku májovej schôdze, pokiaľ prezident Kiska právnu normu vráti parlamentu. Hlava štátu podľa Bugára vrátenie zákona prisľúbila.
Prezident Kiska vo svojom stanovisku uviedol, že rozhodnutie k zákonu o štátnych symboloch oznámi v priebehu budúceho týždňa. Zároveň žiada koaličných poslancov, aby si najskôr prečítali, za čo hlasujú. Oveľa lepšie by však podľa neho bolo, ak by už príprave zákona venovali väčšiu pozornosť.
Prezidenta oslovili okrem Bugára a Danka aj nezaradený poslanec Zsolt Simon či neparlamentná SMK. Simon, ktorý sa pri hlasovaní zdržal, tvrdí, že zákon je nezmyselný a hlúpy. Kritizoval Most-Híd za to, že zákon podporil. SMK zas žiada poslancov Mosta-Híd a Gábora Grendela, ktorí hlasovali za zákon, aby sa vzdali mandátu. Zákon kritizuje aj opozičná SaS, ktorá za novelu nehlasovala. Dodáva, že ak prezident zákon nevráti a plénum ho neopraví, právna norma môže skončiť na Ústavnom súde.
