Rokovanie NR SR o ústavných sudcoch
Poslanci Národnej rady SR budú opakovane vyberať nových ústavných sudcov spomedzi 29 kandidátov. Zákonodárcov čaká hlasovanie o 17:00, pričom podľa dostupných informácií nebola doteraz zhoda na žiadnom mene.
Bude tajná voľba?
Kým väčšina koaličných poslancov hovorí o tajnej voľbe, ktorá má zaručiť úspech na druhý pokus, niektorí odborníci na ústavné právo, ako aj občianski aktivisti z rôznych sfér žiadajú verejnú voľbu. Rovnakú alternatívu podporuje tiež viacero opozičných strán. Uchádzači o talár na Ústavnom súde SR už absolvovali verejné vypočutie, pričom parlamentný ústavnoprávny výbor posunul do pléna všetkých 29 kandidátov. Parlament volil sudcov už vo februári tohto roka, pod neúspech hlasovania sa podpísali hlavne poslanci vládnej strany Smer-SD, ktorí odovzdávali väčšinou prázdne hlasovacie lístky, čím voľbu zablokovali. Košický súd je tak od 16. februára tohto roka značne paralyzovaný, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Prakticky funguje iba jeden trojčlenný senát v dvoch variantoch. Na riadny chod súdu musí Národná rada SR zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu.
Podľa občianskej aktivistky Zuzany Wienk je dôležitá verejná voľba aj preto, aby si mohli občania skontrolovať, ako hlasovali ich volení zástupcovia. Dodala, že verejná voľba tiež odstráni zákulisné politické dohody. "Ústavný súd má chrániť aj toho najslabšieho z nás. Strany by tam preto nemali poslať svojich ľudí, ktorí budú spoľahlivo chrániť len ich. Práve tajná voľba vytvára možnosti na pretlačenie kandidátov, ktorí by v slušnej spoločnosti neobstáli vo verejnej obhajobe. So znepokojením sledujem, ako ochotne niektoré koaličné strany k dohodám priberajú extrémistov. Považujem to za mimoriadne nebezpečné. Verejná voľba je jedinou ochranou občanov pred politickým cynizmom," povedala Zuzana Wienk. Pod toto stanovisko sa podpísal napríklad bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros, člen Súdnej rady SR Jozef Vozár či organizátor protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga. Nie je nateraz známe ako budú poslanci hlasovať. Na tajnú voľbu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny z nich v pléne.
Kandidátov ubudlo
V prvom kole sa o post ústavného sudcu uchádzali viacerí súčasní či bývalí politici. Okrem iných napríklad expremiér Robert Fico, ktorý svoju nomináciu tesne pred hlasovaním stiahol, či Peter Kresák a štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Najväčšiu polemiku otvoril Fico, ktorý voľbu ústavných sudcov označil za politickú, pretože na konkrétnych menách musí byť dohoda poslancov. Pred voľbou medializované informácie naznačovali, že sa koalícia zhodla aspoň na šiestich menách, napokon však nebol zvolený žiaden z kandidátov. Kým pri prvotnej voľbe bolo prihlásených pôvodne 40 kandidátov, marcovú prihlášku odobrilo iba 30. V prípade, že sa opäť poslanci nedohodnú, bude sa celý proces opakovať, vrátane verejného vypočutia.
Podľa platných pravidiel musia uchádzači splniť niekoľko zákonných predpokladov. Napríklad musia byť rešpektovanými osobnosťami z právnej obce, mať minimálne 40 rokov či absolvovanú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.
Nominovaní sú Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.
