Briti chcú odklad, ako reaguje EÚ? Summit je najmä o brexite
Brexit je dominantnou témou summitu európskych lídrov, keďže ani necelých deväť dní pred plánovaným odchodom Veľkej Británie nie je jasné, ako a ani kedy EÚ opustí. Akú odpoveď dá Únia Therese Mayovej na jej žiadosť o odklad?
Požiadali o odklad do 30. júna
Momentálne je dátum odchodu 29. marec, britská premiérka Theresa Mayová však v stredu požiadala o predĺženie odchodu na 30. jún. Europrezident Donald Tusk na to zareagoval, že si vie predstaviť krátke posunutie odchodu, podmieňuje to však tým, že najskôr musí dohodu o brexite odsúhlasenú európskou dvadsaťsedmičkou odobriť britský parlament. Ten dohodu už dvakrát odmietol. "Návrh britskej premiérky otvoril niekoľko vážnych právnych otázok. Budú sa im venovať lídri na zasadnutí Európskej rady," povedal Tusk pred summitom.
Ak Westminster schváli dohodu, nevidí dôvod na zvolanie mimoriadneho summitu. Ak však bude treba, premiérov a prezidentov na budúci týždeň do Bruselu pozve. Na to, aby sa dátum brexitu posunul, je potrebná zhoda všetkých zostávajúcich 27 krajín EÚ. Slovenskú delegáciu vedie premiér Peter Pellegrini. Pre Slovensko ostáva najhoršia možnosť tvrdý brexit, teda odchod bez dohody.
Mali by odísť pred eurovoľbami
Niektorí, vrátane predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, si myslia, že Británia by mala odísť ešte pred konaním májových volieb do Európskeho parlamentu. Tie sa v niektorých krajinách začínajú 23. mája, potrvajú do nedele 26. mája. Ak by Británia bola v tomto čase členom EÚ, jej občania by sa mohli obrátiť na Súdny dvor EÚ, že nemali právo kandidovať do eurovolieb. Ak by sa však odchod ešte viac predĺžil, kandidovať do EP by museli a museli by aj participovať na budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Vyjednávania o finančnom rámci už niekoľko mesiacov bežia, prepočty sa tvoria bez prípadnej účasti Londýna.
Na otázky o brexite odpovedali počas utorkovej Rady EÚ pre všeobecné záležitosti aj štátni tajomníci pre európske záležitosti. "Pokiaľ bude predĺženie o dva týždne až dva mesiace, tak v zásade sa nedeje nič. Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, platí ten scenár, ktorý máme teraz. Slovensko bude mať 14 poslaneckých miest, voľby budú bez účasti Spojeného kráľovstva a nový parlament zasadne bez britských poslancov," povedal v utorok štátny tajomník MZV František Ružička, ktorý sa na summitoch pravidelne zúčastňuje. Podľa jeho doterajších vyjadrení sa Slovensko díva na vývoj brexitu so znepokojením a myslí si, že momentálna situácia nie je pre nikoho jednoduchá a ani ju nikto nechcel. "Slovensko preferuje brexit na základe dohody. Terajšia situácia vyvoláva neistotu aj medzi občanmi. Pripravujeme sa na najhorší variant - odchod bez dohody k 29. marcu," povedal Ružička ešte v utorok. Potvrdil, že ak by sa odchod Británie z EÚ posunul na viac ako dva - tri mesiace, skomplikovalo by to budúci rozpočet EÚ. "Sme už v určitej fáze rokovaní, o dva roky už bude finančný rámec platiť. Skomplikovalo by to situáciu, pretože by museli byť aktívnym účastníkom viacročného rozpočtu. Ale zatiaľ sú to hypotetické úvahy," dodal štátny tajomník.
Trump i výročie založenia EHP
Premiéri a prezidenti EÚ sa stretávajú na zasadnutí Európskej rady vo štvrtok popoludní, rokovania potrvajú do piatka poludnia. Okrem brexitu majú na programe viacročný finančný rámec, klimatické zmeny či kybernetickú bezpečnosť hlavne v súvislosti s májovými eurovoľbami. Lídri sa budú zaoberať aj obchodom. Ešte pred začiatkom Európskej rady sa premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska stretávajú s eurokomisárkou pre obchod Ceciliou Malmströmovou. Od administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa totiž hrozí zavedenie ciel, čomu sa chce európsky blok vyhnúť.
V rámci piatkového programu zasadnutia si premiéri a prezidenti pripomínajú 25. výročie založenia Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri tejto príležitosti boli na summit EÚ pozvaní aj predsedovia vlád Islandu, Lichtenštajnska a Nórska, ktoré sú súčasťou EHP.