Študoval v Moskve, stavil na Západ. Šefčovič chce zmierovať
Kariérny diplomat Maroš Šefčovič sa považuje za sociálneho demokrata a veriaceho človeka. V kampani tvrdí, že ako prezident by bol garantom proeurópskeho smerovania Slovenska a chcel by prispieť k celospoločenskému zmieru. Šefčovič sa spolu so Zuzanou Čaputovou dostal do druhého kola volieb, pozrite si jeho profil.
Moskva aj Stanford
O jeho možnej kandidatúre sa hovorilo už začiatkom roka 2018, on však tvrdí, že oficiálnu ponuku mu dal až 3. januára tohto roka podpredseda Smeru-SD a minister financií Peter Kažimír.
Šefčovič vyrastal v Bratislave, v detstve sa venoval atletike a volejbalu. Práve šport mu podľa vlastných slov doteraz pomáha. Na Vysokej škole ekonomickej ho prorektorka odporučila na konkurz federálneho ministerstva zahraničných vecí pre Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov.
Hoci mal spočiatku pocit, že sa do Moskvy pre nedostatočnú jazykovú výbavu nedostane, prijali ho, pridelili mu kombináciu angličtina, francúzština, ruština, medzinárodné inštitúcie a neskôr sa špecializoval na Medzinárodnú organizáciu pre jadrovú energetiku. Šefčovič pripomína, že študoval už v čase glasnosti a perestrojky, teda v období ekonomických reforiem a politiky otvoreného informovania. Dodal, že nechodil len na moskovský inštitút, ale patril k prvým diplomatom, ktorých pozvala americká vláda na prestížnu Stanfordskú univerzitu.
Kto kandidoval v prvom kole:
Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.
Nie Globálnemu kompaktu o migrácii
Šefčovič avizuje, že chce byť aktívny prezident. Je známy jeho názor na migráciu, rómsku komunitu či sociálne balíčky Smeru. Hovorí 'áno' vlakom aj obedom zadarmo, na rozdiel od slovenskej diplomatickej jednotky Miroslava Lajčáka hovorí nie Globálnemu kompaktu o migrácii. Nevyjadril sa však k otázke, kde má prezident značné právomoci, či by vymenoval predsedu Smeru Roberta Fica za sudcu Ústavného súdu SR.
Naopak, nevyhýba sa otázke o svojom členstve v komunistickej strane. Argumentuje, že počas štúdií sa od neho očakávalo, že si podá prihlášku do strany, čo aj urobil. Vzhľadom na November ´89 si však legitimáciu nikdy neprevzal.
Kandidatúru na prezidenta mu svojím podpisom umožnilo 47 poslancov za Smer-SD. Cestou zbierania podpisov od občanov nešiel, vraví, že na to nebol čas. Po telefonáte Kažimíra a po stretnutí s vedením Smeru prijal stranícku podporu. Pri garantovaní svojej apolitickosti sa opiera o Brusel. Ako eurokomisár totiž musel pred Európskym súdnym dvorom prisahať, že bude svoj úrad vykonávať podľa svojho vedomia a presvedčenia a nebude viazaný príkazmi. Vyhlasuje, že takto bude vykonávať aj funkciu prezidenta.
Vzťah so Smerom a otázka milosti
Šefčovič kandiduje vďaka poslancom Smeru, strana mu prispela aj na kampaň. Politológovia či ľudia z politického marketingu očakávali, že sa bude snažiť v niektorých otázkach alebo od niektorých predstaviteľov Smeru, ako napríklad od Fica, dištancovať. Najväčšiu pozornosť v jeho kampani vzbudili mítingy strany k Medzinárodnému dňu žien, kde ho Fico pred ženským publikom prirovnáva k zbojníkovi Jánošíkovi.
Po vzore ďalších predstaviteľov Smeru aj on začal kritizovať momentálnu favoritku volieb Zuzanu Čaputovú. Nepáčilo sa mu, že sa vyjadrila, že by žiadosť o milosť od politika posúdila tak, ako každú inú žiadosť. Šefčovič vyhlásil, že by žiadnemu politikovi milosť nikdy neudelil a za Čaputovej vyhlásením videl dohodu s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého firma má daňové problémy. Ten advokátku podporil a zareagoval, že nikdy o milosť žiadať nebude.
Šefčovičova diplomatická kariéra, ale aj hodnotenia odborníkov či politických oponentov hovoria o tom, že ide o presvedčeného proeurópskeho kandidáta. Sám vraví, že práve spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ či NATO bol pre neho jeden zo silných argumentov, prečo sa rozhodol do prezidentského súboja ísť. Počas kampane sa však sám začal pýtať svojich fanúšikov na Facebooku, či má byť Slovensko mostom medzi východom a západom.
