Čaputovej a Šefčoviča sa pýtali na ochranu klímy. Pri uhlí sa zhodli
Budúcnosť Slovenska nie je v ťažbe uhlia. Zhodla sa na tom dvojica kandidátov na prezidenta Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič v ankete organizácie Greenpeace Slovensko, ktorá sa ich pýtala na otázky súvisiace s ochranou klímy, znižovaním skleníkových plynov, ako aj ukončením ťažby uhlia na Slovensku a budúcnosťou hornej Nitry.
Obrovská výzva pre svet
Mimovládna organizácia oslovila koncom februára pôvodne trojicu najúspešnejších kandidátov na základe posledných zverejnených prieskumov verejnej mienky. Keďže sa Robert Mistrík vzdal, ankety sa nezúčastnil, informovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková. Obaja prezidentskí kandidáti sa zhodli v tom, že klimatická zmena predstavuje takú obrovskú výzvu pre svet, že je v záujme Slovenska pripojiť sa ku krajinám, ktoré pochopili, že budúcnosť je vo využívaní nízkoemisných zdrojov energie.
"Moderné ekonomiky dokážu zabezpečiť rast ekonomiky za súčasného poklesu produkcie skleníkových plynov," uviedol Šefčovič vo svojej odpovedi na otázku, či súhlasí s tým, že by Slovenská republika mala zrýchliť tempo znižovania emisií skleníkových plynov v záujme ochrany klímy. Čaputová prízvukovala, že si to zo strany Slovenska bude vyžadovať viac úsilia.
Kandidáti jednoznačne súhlasia s tým, že naša krajina by mala do roku 2027 definitívne skoncovať s ťažbou a spaľovaním uhlia. "Všetky rozvinuté štáty postupne prechádzajú od ťažby a využívania uhlia k iným zdrojom energie, predovšetkým obnoviteľným," potvrdil Šefčovič. Čaputová vo svojej odpovedi uviedla, že ukončenie ťažby a spaľovania podporuje už dlho a aktívne sa v tejto veci angažuje, keďže bola spoluinicátorkou kampane za urýchlenú spravodlivú transformáciu hornej Nitry a útlm ťažby uhlia.
Problémy hornej Nitry
Na otázku, či súhlasí s tým, aby Slovensko umožnilo firme Hornonitrianske bane Prievidza otvoriť nové 12. ťažobné pole v Novákoch Čaputová uviedla, že je zásadne proti rozširovaniu a pokračovaniu ťažby na hornej Nitre, otvorenie nového ťažobného poľa by totiž v praxi znamenalo predĺženie ťažby až do roku 2034.
"Ťažba a využívanie uhlia sú nielen v Európe, ale aj vo svete na ústupe, preto si myslím, že aj Slovensko by malo ísť touto cestou," podotkol Šefčovič. Na otázku, či súhlasí s tým, že súčasťou transformácie hornej Nitry by malo byť tiež významné zvýšenie podielu udržateľných a ekologických pracovných miest mimo uhoľný priemysel, Šefčovič uviedol, že udržateľné a ekologické pracovné miesta sú presne tým, čo by mala transformácia uhoľných regiónov priniesť. "V apríli už budeme mať pripravený akčný plán pre transformáciu hornej Nitry, ktorý sa stane základom aj pre prípravu a realizáciu projektov podporovaných z eurofondov," dodal.
Rekvalifikácia baníkov
Čaputová hovorila o pláne rekvalifikácie pracovníkov v uhoľnom priemysle po zatvorení baní: "Baníci by mohli mať po dobu troch rokov garantovaný príjem a počas tohto obdobia im štát môže pomôcť formou rekvalifikačných kurzov," ozrejmila.
"Horná Nitra potrebuje lepšie cesty a vlakové spojenia. Rozvoj regiónu a jeho ľudí. Stavať na tradíciách od Baťu, cez nábytkárstvo až po kúpeľníctvo. Využiť skúseností ľudí z baníctva na rozvoj technológií geotermálnej energie. Región potrebuje progresívne riešenia, ktoré mu dajú budúcnosť, nie pokračovanie v ťažbe," dodala Čaputová k otázke, ako by mala vyzerať horná Nitra v roku 2027.
"Verím, že to bude región, kde sa budú dobre cítiť ako seniori, tak aj mladí ľudia s deťmi. Bude to región napojený rýchlostnou komunikáciou na hlavnú dopravnú infraštruktúru Slovenska. Región s čistým vzduchom, ktorý vytvorí zdravé podmienky pre život jeho obyvateľov. Súčasne to bude región, ktorý vytvorí vhodné podmienky nielen pre nových investorov a podnikateľov, ale aj pre výskum a inovácie, a teda trvalo udržateľný rozvoj na veľa rokov, o ktorom sa toľko hovorí," dodal k tejto otázke Šefčovič.
