V Jeruzaleme predstavili doteraz nezverejnené rukopisy Einsteina
Hebrejská univerzita v Jeruzaleme predstavila v stredu verejnosti 110 strán rukopisov nemeckého fyzika Alberta Einsteina. Stalo sa tak krátko pred 140. výročím jeho narodenia, uviedla agentúra DPA.
Listy so skvelými myšlienkami
Dokumenty predstavili na tlačovej konferencii Hebrejskej univerzity, ktorú Einstein zakladal. Rukopisy, z ktorých väčšina zatiaľ nebola zverejnená, obsahujú osobné aj vedecké úvahy, pričom väčšia časť pochádza z rokov 1944 až 1948.
Sú medzi nimi aj štyri listy, ktoré Einstein adresoval svojmu dlhoročnému priateľovi a kolegovi Michelovi Bessovi. Tri z týchto listov, napísaných v roku 1916, sa týkajú "skvelej myšlienky", ktorú mal Einstein o absorpcii a emisii svetla atómami, píše sa v tlačovom vyhlásení univerzity. Táto myšlienka sa neskôr stala základom laserovej technológie.
Rukopisy tiež obsahujú nepublikovaný dodatok k vedeckému článku o jednotnej teórii, ktorý Einstein predložil Pruskej akadémii vied v roku 1930. Fyzik venoval posledných 20 rokov svojho života snahe o zjednotenie síl prírody do jednej teórie, uviedol pre DPA profesor Hanoch Gutfreund, riaditeľ Einsteinovho archívu. Rukopisy pritom označil za "typické pre jeho kreatívnu myseľ".
Odkrývajú Einsteinove pocity
Listy taktiež odkrývajú Einsteinove pocity, čo sa týka politickej klímy v Európe, keďže bol židom, ktorý vyrastal v Nemecku. V liste, ktorý poslal z USA svojmu synovi Hansovi Albertovi do Švajčiarska, vyslovil znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v Európe a rozmachom nacistickej strany v Nemecku. Vyjadril však opatrnú nádej na postupné zlepšovanie vývoja v Nemecku.
Einstein odišiel z Nemecka tesne predtým, ako sa Adolf Hitler dostal v roku 1933 k moci. Zriekol sa nemeckého občianstva a presťahoval sa do Spojených štátov, kde mu udelili v roku 1940 občianstvo. V roku 1952 mu ponúkli post izraelského prezidenta, ale odmietol to.
Svoje spojenie so židovským národom opisoval ako pevné a odkázal svoje osobné a vedecké písomnosti Hebrejskej univerzite, čo viedlo k založeniu archívu Alberta Einsteina. V archíve je 80.000 verejne prístupných rukopisov, medziiným korešpondencia, fotografie či materiály týkajúce sa jeho vedeckej a verejnej aktivity a súkromia. Nové rukopisy získal archív ako filantropický dar od chicagskej Crown-Goodman Family Foundation. Boli zakúpené od súkromného zberateľa v meste Chapell Hill v štáte Severná Karolína.
