Chcú znížiť nelegálnu tvorbu, mesto prenajalo plochy pre grafiti
Bratislava prenajala na rok voľné plochy na legálne grafiti. Vo februári o tom rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Ide o pilotný projekt, ktorého cieľom je znížiť rozsah nelegálnych grafiti plôch v hlavnom meste, vytvoriť systém využívania plôch na grafiti a zlepšiť komunikáciu a spoluprácu s grafiti komunitou.
Predpoklad zníženia nelegálnej tvorby
Medzi vybranými siedmimi plochami sú zväčša mostové piliere, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy a sú v správe samosprávy. Mesto prenajalo záujemcom plochy na mostoch na Romanovej ulici, na Panónskej ceste - Janíkov dvor, na Slovnaftskej či Popradskej ulici.
"V zmluve o výpožičke sa záujemca zaviaže vytvoriť na vypožičaných plochách grafiti maľbu, plochy riadne využívať, zabezpečovať poriadok a čistotu okolia, odstraňovať hanlivé a pohoršujúce maľby na vlastné náklady a starať sa o celý predmet výpožičky tak, aby sa skultúrnil a skrášlil majetok mesta," píše sa v zámere. Mestské plochy budú poskytnuté výlučne pre vytvorenie legálnej maľby, pre grafiti umenie spojené s tvorivými aktivitami street art umelcami. "Je predpoklad, že sa zníži nelegálna tvorba a zamedzí sa vytváraniu vulgarizmov na mestských plochách," tvrdí v zámere hlavné mesto.
Koncepty fungujú v iných metropolách
Mestský poslanec Michal Brat upozornil, že v zámere je uvedené, že by tento pilotný projekt mohol vyriešiť problém s grafiti. "Nie som si istý, či existuje štúdia, ktorá by potvrdzovala túto domnienku. Tejto téme by sme sa však mali venovať v širšom kontexte," povedal. Starosta bratislavskej Vrakune a mestský poslanec Martin Kuruc privítal, že mesto sa začína venovať tejto problematike. Podotkol však, že je mnohonásobne viac plôch, ktoré by bolo treba riešiť.
"Beriem to ako pilotný projekt. Keď sa osvedčí, dúfam, že ich bude v budúcnosti viacej," skonštatoval. Zástupcov hlavného mesta požiadal, aby magistrát v tomto smere do budúcna viac komunikoval aj s bratislavskými starostami, aké plochy na legálne grafiti umenie prenajať. "Je to prvý pokus a bude to trvať rok. Dôležité bude to teraz dôsledne monitorovať," povedala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Poukázala aj na Viedeň či Prahu, kde podľa nej takéto koncepty fungujú.