Fico vidí za krokmi západu ropu. Lajčák nevie, či Guaidóa uznáme

Fico: Z kokpitov stíhačiek sa ešte nič nevyriešilo

Predseda najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD Robert Fico odmieta, aby Slovensko uznalo za dočasného prezidenta Venezuely Juana Guaidóa. Slovensko sa podľa neho nemôže zapliesť do vnútropolitického konfliktu v krajine, môže akurát tak podporovať dialóg. Fico vo videu, ktoré zverejnil na svojom facebookovom profile, tvrdí, že ľavicový režim Nicolasa Madura je „tŕňom v oku liberálneho západu“.

„Hlavným dôvodom, prečo je taký záujem o Venezuelu a prečo sa krajiny predbiehajú v uznaní prezidenta, ktorý sa ani len volieb nezúčastnil, je ropa,“ vyhlásil s tým, že súčasná situácia je učebnicovým príkladom pokusu zlikvidovať existujúci politický režim, jeho predstaviteľov a nasadiť do čela bábku. O tom, či sa Slovensko pridá k svojim spojencom, napríklad USA, Európskemu parlamentu či Českej republike, a uzná Guaidóa za prezidenta, mal hovoriť minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák s premiérom Petrom Pellegrinim. Pred rokovaním vlády to povedal Lajčák.

Podľa Fica by sa malo Slovensko v zahraničnopolitických otázkach opierať o princípy medzinárodného práva. „Z kokpitov amerických stíhačiek sa ešte nikdy nič trvalé nevyriešilo,“ pokračoval Fico s tým, že keď sa diala genocída v Rwande, svet sa len prizeral, keďže tam okrem komárov a malárie nič nie je. „Ak sa liberálnemu západu opäť podarí poblázniť pol sveta, ako to bolo v prípade Iraku, možno sa dočkáme ďalšieho prípadu riešenia politických otázok hrubou vojenskou silou. Slovenská republika s tým nemôže mať nič spoločné,“ uzavrel svoje vyhlásenie Fico.

Násilné akcie nepodporujú

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nemá v otázke Venezuely jednoznačnú podporu v Smere-SD, ktorý ho do funkcie nominoval, ani v SNS. Stojí za ním Most-Híd a časť opozície. Lajčák je za to, aby Slovensko zastávalo postoj ako Európska únia. Ten hovorí o mierovom demokratickom riešení krízy vo Venezuele a o nových slobodných a spravodlivých prezidentských voľbách. Smer-SD a SNS volajú po neutrálnom postoji Slovenska. Most-Híd to vyrušuje, varuje pred odklonom od proeurópskej politiky. Lajčák vidí za rozdielnymi postojmi budúcoročné parlamentné voľby a boj o voliča.

"Zatiaľ nemáme politické stanovisko na to, aby sme prijali jednoznačnú pozíciu Slovenskej republiky k dianiu vo Venezuele," povedal po rokovaní výboru Lajčák. Jeho postoj je, že Slovensko má konať v zhode s pozíciou EÚ. "Slovensko ani EÚ nepodporujú žiadne násilné akcie vo vzťahu k Venezuele, žiadnu intervenciu. Postojom EÚ je podpora demokratických volieb, aby sa všetci občania Venezuely mali právo rozhodnúť slobodne, koho vnímajú ako svojho najvyššieho predstaviteľa. To je pozícia EÚ, ktorá je demokratická, a nie je to žiadne zasahovanie do vnútorných záležitostí," vyhlásil Lajčák.

Blaha odmieta podporu Guaidóa

Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha zo Smeru-SD na rokovaní varoval pred hrozbou vojny. Je za humanitárnu pomoc Slovenska Venezuele, ale odmieta podporu opozičného lídra. "Určite nie som za to, aby sme podporovali opozičného lídra alebo americkú inváziu. Obe možnosti sú katastrofálne," doplnil Blaha. "Neviem o tom, že by sa pripravovala nejaká invázia," oponoval minister.

Blaha dodal, že je legitímne, aby sa slovenské postoje blížili k postojom EÚ, ale netreba ich kopírovať. "Slovenská republika by mala zaujať neutrálne stanovisko. SR nemá uznať opozičného lídra Guaidóa, má si ctiť medzinárodné právo," poznamenal Blaha s tým, že to nie je jeho osobný postoj, ale postoj poslaneckého klubu Smeru-SD.

Podobný názor mal aj Ľubomír Petrák zo Smeru-SD. "Tie voľby rozhodne neboli slobodné," reagoval Martin Klus z SaS. Zdôraznil, že zahraničnú politiku SR má primárne formovať ministerstvo zahraničia a úrad vlády a nie predseda európskeho výboru. Neutrálny postoj podľa Klusa nestačí. "Mali by sme mať postoj 'nad vecou', nepridať sa k tým, čo idú lynčovať," oponoval Jaroslav Paška z SNS. Treba podľa neho hľadať porozumenie, odmieta porušovanie medzinárodného práva.

Lajčák: EÚ nie je lynčovateľ

"Európska únia nie je partia lynčovateľov," zdôraznil Lajčák. Zopakoval, že Únia podporuje mierové demokratické riešenie s vyhlásením slobodných demokratických volieb vo Venezuele.

"Je mi smutno z rečí o neutralite, nebyť tam ani tam. Nejde tu o zasahovanie do suverenity štátu. Tu sa nebavíme o vojenskej intervencii. Chceme slobodné demokratické voľby. Ak si v nich ľudia zvolia Madura, nech sa páči," uviedla Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd. Lajčák podľa nej dodržiava programové vyhlásenie vlády.

"Mrzí ma, že v koalícii nie je zhoda. Bohužiaľ, sme svedkami toho, že sa vytráca konsenzus. Spochybňuje sa solidarita s našimi partnermi v NATO a EÚ, naše jednoznačné proeurópske smerovanie, a to je nebezpečné," podotkla. Ak by sa mala vžiť do Lajčákovej kože, nebolo by jej príjemné, že nemá podporu dvoch z troch koaličných strán vrátane tej, čo ho nominovala do funkcie.

Kukan hlasoval za Guaidóa

Slovenský europoslanec Eduard Kukan vyzval Slovensko, aby sa jasne postavilo k situácii vo Venezuele a pripojilo sa k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili režim Madura a uznali za dočasného prezidenta opozičného lídra Guaidóa. Kukan, ktorý je členom Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničnú politiku, v reakcii na kritickú politickú, bezpečnostnú a humanitárnu situáciu vo Venezuele a v súvislosti s pozíciou Európskeho parlamentu v utorok 5. februára uviedol, že je znepokojený tým, do akých rozmerov prerástla najnovšia kríza vo Venezuele. "Počet nevinných obetí protivládnych demonštrácií vzrástol na viac ako 200. Okolo 90 percent Venezuelčanov žije na hranici chudoby. Za túto humanitárnu a ekonomickú katastrofu nesie jednoznačne zodpovednosť režim Nicolása Madura," opísal situáciu Kukan.

Bývalý šéf slovenskej diplomacie priznal, že ako člen europarlamentu minulý týždeň hlasoval za rezolúciu, ktorá uznáva Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky. "Vyjadril som tiež podporu venezuelskému Národnému zhromaždeniu, ktoré je jediným legitímnym demokratickým orgánom krajiny. Považujem za nutné otvorene podporovať prodemokratické sily v krajine, ktorá je dennodenne ničená Madurovým vojenským režimom," dodal. Podľa jeho slov by sa Slovensko malo tiež jasne postaviť k situácii vo Venezuele a pripojiť sa tak k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili Madurov režim a uznávajú za dočasného prezidenta Guaidóa. "Aj my by sme mali byť solidárni s obyvateľmi Venezuely a s našimi európskymi partnermi. Mali by sme ukázať, že sa dokážeme postaviť na správnu stranu a zasadiť sa za demokratickú Venezuelu," odkázal.

Zala odsúdil Madurove praktiky

Poslanec Boris Zala, ktorý je rovnako členom výboru AFET, pre uviedol, že EP vo všetkých svojich rezolúciách k Venezuele podstatnou väčšinou odsúdil nedemokratické praktiky prezidenta Madura, katastrofálnu ekonomickú situáciu a humanitárnu tragédiu, ktorú spôsobil. "Maduro sa dostal k moci nielen podvodnými voľbami, ale aj nelegálnym vytvorením paralelného 'ústavného zhromaždenia', ktoré prebralo zákonodarnú moc. Legitímnym je jedine riadne zvolený parlament, ktorý vzišiel z riadnych volieb, a jeho predseda Juan Guaidó," upozornil Zala. Dodal, že vzhľadom na to, že Maduro nevypísal nové prezidentské voľby, ako požadovala EÚ, Slovensko by malo uznať Guaidóa za jediného dočasného prezidenta Venezuely. "Slovensko by malo aktívne pracovať na tom, aby celá EÚ zaujala takéto stanovisko," spresnil.

Kukan sa aktívne zapája do európskej politiky voči Venezuele už niekoľko rokov. V roku 2017 podporil v EP demokratickú venezuelskú opozíciu pri udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia. Bolo to po tom, čo prezident Maduro svojvoľne zakázal hlavným opozičným stranám kandidovať v prezidentských voľbách. Dlhodobo podporuje aj opozičného politika a bývalého starostu Caracasu Leopolda Lópeza a žiada od venezuelských orgánov, aby prepustili politických väzňov.

Uznali ho USA, Kanada aj Izrael

Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznali taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín.

Do utorka uznalo Guaidóa ako dočasného prezidenta 16 z 28 členských krajín EÚ: Česká republika, Británia, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.

Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu 3. februára, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol. K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo viacero krajín EÚ.