Pochod proti eurovalu skončí pred Prezidentským palácom

Navýšenie eurovalu je podľa organizátorov vlastizradou

Nespokojní občania nesúhlasia s ďalším navyšovaním eurovalu. Svoj postoj prídu vyjadriť v utorok 19. júna od 15. do 20. hodiny na Zámockej ulici pred budovou NR SR. Od 18. hodiny sa začne protestný pochod zo Zámockej ulice cez Palisády na Hodžovo námestie k prezidentskému palácu. Nespokojní občania vyzývajú poslancov, aby trvalý euroval odmietli.

"Uvedený protest má vyjadriť nespokojnosť občanov Slovenska s postupom vlády SR, ktorá podľa medializovaných vyjadrení predsedu vlády Roberta Fica, bude presadzovať v NR SR ďalšie navyšovanie a následnú ratifikáciu eurovalu," informovala zvolávateľka protestu Priska Olivová. Uvedené kroky podľa nej ešte viac zadlžia Slovensko a vtiahnu ho do ešte väčšej finančnej krízy, v akej sa nachádza.

"V situácii, keď SR ponúka na trhu vládne dlhopisy a požičiava si na splácanie vlastných dlhov a chod štátu, považujeme za nezodpovedné voči vlastným občanom, aby SR požičiavala krajine, kde sa výška podpory štátu nezamestnaným pohybuje až do výšky 1000 eur a vypláca sa ročné až dvojročné odstupné pri odchode zo zamestnania," vyhlásila Olivová.

Zároveň zdôraznila, že na Slovensku žije polovica občanov na hranici chudoby a takéto rozhodnutia privádzajú krajinu do ešte väčšieho marazmu a obyvateľov do chudoby. "Vyzývame NR SR a jej poslancov, aby odmietli takéto velikášske gestá voči krajinám, ktoré sa správali nezodpovedne a neúmerne sa zadlžovali, a mysleli aj na vlastných občanov," uviedla Olivová.

Navýšenie eurovalu označila za vlastizradu, preto žiada vládu SR, aby o navýšení ESM vyhlásila referendum. "O tak závažnej veci, ktorá sa dotýka nás všetkých, by mali rozhodnúť občania. V prípade, že vláda SR bude ignorovať požiadavky občanov, tak toto bude posledný mierumilovný protest a nespokojní občania do budúcna využijú svoje právo na odpor podľa Ústavy SR," dodala Olivová.

Mimovládky vyzývajú hlasovať proti

Zakladatelia Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu vyzývajú poslancov národnej rady, aby nevyslovili súhlas so zmluvou o Európskom mechanizme pre stabilitu (trvalý euroval). Informoval o tom riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spoluzakladateľ ISPE Peter Gonda.

Poslanci národnej rady majú na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začne 19. júna, na programe i návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. "A to napriek neúčinnosti dočasného eurovalu (EFSF), aktuálnym finančným otrasom v eurozóne, rastúcim nárokom na financovanie z eurovalu a odloženiu hlasovania o tejto zmluve v Nemecku," pripomína Gonda.

Dodáva, že trvalý euroval predstavuje pre občanov Slovenska vážne nebezpečenstvo z pohľadu ich slobôd, peňaženiek a prosperity. Gonda upozorňuje, že Slovensko s ním nemusí súhlasiť, keďže zmluva bude platná aj bez ratifikácie na Slovensku.

Gonda si myslí, že v situácii, keď finančne kolabuje Grécko a Španielsko, keď sú ohrozené aj ďalšie krajiny eurozóny a Nemecko sa rozhodlo odložiť hlasovanie o zmluve na prelom júna a júla, tak by bolo zodpovednejšie počkať na vývoj situácie a uskutočniť odbornú diskusiu o dosahoch pristúpenia Slovenska k tejto zmluve. "Podľa aktuálne dostupných informácií a vývoja v eurozóne upozorňujeme na to, že ak by poslanci so zmluvou súhlasili, tak by tým poškodili občanov Slovenska," uviedol Gonda. Podľa neho by súhlas so zmluvou znamenal to, že sa slovenskí daňovníci budú trvalo podieľať na ručení a v prípade potreby na splácaní dlhov iných vlád a krytí strát ich veriteľských finančných inštitúcií.

Poukazuje aj na to, že záťaž na peňaženky slovenských daňovníkov a negatívny vplyv na verejné financie, môžu byť značné a rastúce. To vyplýva z povinnosti uhradiť v hotovosti 659,2 miliónov eur a rizikom sú podľa Gondu tiež záruky, ktoré by na seba Slovensko prebralo vo výške 5,1 miliardy eur. Gonda upozorňuje aj na to, že zmluva neobsahuje žiadnu klauzulu o odstúpení.

"Trvalý euroval nerieši, ale prehlbuje, príčiny dnešných dlhových problémov eurozóny a ďalšie vyvoláva. Znásobuje napríklad morálny hazard a finančnú nezodpovednosť vlád a finančných inštitúcií, aj tým, že finančnú zodpovednosť presúva od nich na daňovníkov, v značnej miere aj v iných krajinách," konštatuje Gonda.