Stimuly majú podporiť aj start-upy. Opozícia s Lubyovou nesúhlasí
Stimuly určené na výskum a vývoj sú aj na to, aby sa podporili start-upy, ktoré majú inovatívne myšlienky, uviedla to po rokovaní vlády ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Opoziční poslanci však majú k procesu výhrady.
Vylúčenie by bola diskriminácia
Ako doplnila, firmy, ktoré nemali napríklad poštové schránky alebo sídlili v rodinných domoch, nemohli byť z hodnotenia vylúčené, pretože by išlo o diskrimináciu.
Lubyová poznamenala, že za mnohými negatívne medializovanými projektmi stoja renomované pracoviská Slovenskej akadémie vied a univerzít. Upriamila pozornosť aj na to, že stimuly nie sú eurofondy, ktoré sa často podľa jej slov pri tejto problematike zamieňajú. "Kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákonom o stimuloch a sú odlišné od kritérií pre prideľovanie eurofondov," povedala ministerka. Podľa nej boli pre každý projekt vypracované štyri posudky, pre niektoré projekty ich bolo aj viac.
Ministerka reagovala aj na skutočnosť, prečo získali stimuly firmy, ktoré majú sídlo napríklad v rodinnom dome. Podľa jej slov základným princípom hodnotenia stimulov je, že sa hodnotia projekty, nie firmy. Stimuly majú podľa nej pomôcť začať nové aktivity, respektíve vytvoriť nové pracovné miesta. "Je to preto, aby dostali šancu na podporu nové subjekty a firmy, ktoré majú inovatívne myšlienky," vysvetlila. Okrem toho sa nemôže stotožniť s názorom, že firma, ktorá má sídlo v určitom type budovy alebo má sídlo na inej adrese ako prevádzku, respektíve nemá zamestnancov pre budúci projekt, ale chystá sa ich prijať, nemôže mať dobrý inovatívny projekt. Podľa nej by išlo o diskriminačné ustanovenie a bolo by aj v rozpore s nariadením Európskej komisie.
"Slovensko, ale aj ministerstvo školstva je kritizované za to, že veda je málo financovaná," povedala Lubyová s tým, že pokladá za úspech, že sa rezortu školstva podarilo dofinancovať výskum prostredníctvom stimulov. Poukázala aj na to, že sa zvýšila spoluúčasť súkromného sektora na investíciách do vedy a výskumu. "Pomer priamych a vyvolaných súkromných investícií ku štátnym je približne 60 percent," priblížila. Ako doplnila, v rámci predošlých prideľovaní prostriedkov na stimuly na Slovensku bol tento pomer okolo 20 percent.
Opozícia má výhrady
Ministerka poukázala na to, že pri hodnotení používali hodnotitelia projektovú dokumentáciu a verejne dostupné texty a zdroje informácií, ktoré mali obaja hodnotitelia k dispozícii. Rezort školstva podal 24. januára na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Dôvodom je podozrenie na neoprávnenú manipuláciu informačného systému Centra vedecko-technologických informácií. V dvoch zo štyroch posudkov pre jeden zo 46 projektov na stimuly, ktoré boli v tomto systéme hodnotené, zaznamenali podľa rezortu školstva vysokú mieru podobnosti. "Chceme ukázať, že sme to nemanipulovali. Nemáme problém, aby sa to preskúmalo nezávislým orgánom," povedala Lubyová.
Šéfka rezortu školstva poukázala aj na to, že hodnotitelia sa boja hodnotiť projekty. Viacerí úspešní uchádzači o stimuly počas tlačovej konferencie uviedli, že médiá by sa mali venovať skôr výsledkom ich práce.
Rezort školstva pridelil viac ako 33,4 milióna eur 30 firmám na projekty v oblasti výskumu a vývoja. Medzi úspešnými žiadateľmi sú však podľa poslanca Národnej rady SR Branislava Gröhlinga (SaS) aj firmy, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu, sídlia v obytnom či rodinnom dome, prípadne nemajú funkčnú webstránku. Podľa poslankyne NR SR Veroniky Remišovej (OĽaNO) celkový systém prideľovania stimulov vyzerá ako veľmi netransparentný a rozdávajúci peniaze "od buka do buka".
