Vypočúvali posledných kandidátov na posty ústavných sudcov

25.1.2019 14:20

Ústavnoprávnemu výboru parlamentu čelili poslední kandidáti na ústavných sudcov. V stredu pútalo najväčšiu pozornosť vypočúvanie Roberta Fica, vo štvrtok sa predstavili napríklad Peter Kresák či Lucia Kurilovská. Najznámejším menom piatočného "grilovania" bol Radoslav Procházka. Ten hovoril o najrôznejších témach, nevyhol sa ani "trpkému koncu" v politike. Udalosti sme sledovali spolu s vami.

Vypočúvali posledných kandidátov na posty ústavných sudcov
Foto: SITA/Branislav Bibel

Online sme ukončili.

0:25 Pri zvyšných 39 kandidátoch, o ktorých poslanci hlasovali jednotlivo, výbor vždy jednohlasne konštatoval, že podmienky spĺňajú. Teraz je na predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, či do samotnej voľby v pléne zaradí aj Fica. Úlohou poslancov bude následne zvoliť 18 kandidátov, z ktorých prezident Andrej Kiska vyberie deväť nových ústavných sudcov.

0:01 Ústavnoprávny výbor NR SR neodobril kandidatúru predsedu Smeru-SD Roberta Fica na sudcu ústavného súdu. Za to, že formálne zákonné podmienky spĺňa, hlasovalo šesť koaličných poslancov, proti bolo šesť opozičných. Zároveň neprešiel ani návrh, že Fico podmienky nespĺňa. Pri jeho mene tak stanovisko výboru nebude.

Opozícia Ficovi vyčítala, že nemá dostatočnú právnu prax. "Chýba mu 15 mesiacov do 15-ročného výkonu právnického povolania. Stiahnuté články z internetu, ktoré majú podložiť chýbajúce obdobie, nič nedokazujú," povedal člen výboru Ondrej Dostál.

Predseda výboru Róbert Madej ešte pred hlasovaním upozornil, že Fico bol nielenže zapísaný v komore advokátov, ale pôsobil aj v rámci strediska pre obete trestných činov. "Bola to sústavná činnosť. Ak nejakého kandidáta nezaradíme z opatrnosti do procesu voľby, je tu riziko, že to bude namietať a môže to spôsobiť spochybnenie voľby ako takej," povedal.

23:58 Ústavnoprávny výbor neschválil uznesenie ku kandidátom ako celok. 6 poslancov hlasovalo za a 6 proti. Výbor teda teraz hlasuje o kandidátoch jednotlivo.

23:55 Ústavnoprávny výbor ukončili rozpravu a ide hlasovať o návrhu spravodajcu.

23:40 Poslanec Beblavý tvrdí, že Robert Fico nespĺňa podmienku dlhoročnej skúsenosti z výkonu práva, či už praktického alebo akademického. Povedal, že predseda Fico nespĺňa podmienku s dosť veľkým rozdielom. Pripomenul, že hlasovním nedávajú členovia výboru najavo stanovisko k tomu, ktorých kandidátov by chceli, alebo nechceli vidieť na ÚS. Hlasovanie je iba o tom, či spĺňajú podmienky, dodal Beblavý.

23:30 Schôdza výboru pokračuje rozpravou po vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Poslanec Dostál hovorí o Robertovi Ficovi. Myslí si, že nespĺňa podmienku byť najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Povedal, že bude hlasovať proti návrhu, aby výbor schválil, že všetkých 40 uchádzačov spĺňa kritériá. Bude teda hlasovať za to, že Robert Fico nespĺňa kritériá.

22:50 Predseda Ústavnopráveho výboru NR SR Róbert Madej navrhol prestávku a prerušil schôdzu výboru do 23:00.

22:35 Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sa skončilo. Výbor ešte čaká hlasovanie o uznesení, pričom poslanci musia preskúmať náležitosti všetkých kandidátov.

22:30 Na ústavnom súde sa vyskytli prípady rozdielneho rozhodovania v identických skutkových veciach, avšak je ťažké posúdiť, kedy ide o naozaj identické právne problémy. Uviedol to pedagóg na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach Martin Vernarský, ktorý je tiež externým poradcom na Ústavnom súde SR.

Nominovala o Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. "Pokiaľ ide o posudzovanie identity vecí, často aj malá odchýlka prejednávaných vecí môže mať z ústavnoprávneho hľadiska veľký význam," uviedol na margo rozdielneho rozhodovania súdu v rovnakých právnych problémoch.

Aj pri tomto kandidátovi mali členovia výboru pochybnosti o tom, či spĺňa podmienku 15-ročnej právnickej praxe. Vernarský argumentoval tým, že sa na akademickej pôde venoval právu. "Osobne nemám pochybnosti, že prax spĺňam, pôsobil som sedem rokov na akadémii, odkiaľ som prešiel na ústavný súd," vysvetlil.

Vernarský tiež odpovedal na otázky týkajúce sa jeho akademického pôsobenia, zaoberal sa problematikou samosprávy. "Štát je ten, kto sa správa aj v oblasti vnútornej suverenity v prospech obcí. Myslím si, že štát by mal urobiť maximum pre to, aby obecná samospráva bola funkčná," uviedol.

20190125-vernarsky2588580_7f000001-8447-1dd0.jpg Foto:

21:50 Ústavný súd má nedostatok trestných právnikov. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Michal Truban, ktorý to spomenul vo svojom príspevku na pôde ústavnoprávneho výboru. Na post ústavného sudcu ho nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora.

Aj preto je Truban presvedčený, že by bol ako trestný sudca pre ÚS prínosom. "Mojou motiváciou tiež je prispieť k zmenám, ktoré by asi na ÚS boli vhodné. Z pohľadu nás trestných sudcov je nevyhnutné, aby pomery v rozhodovaní boli zastabilizované, aby bola právna istota," povedal. Aby ÚS odľahčil, bol by za to, aby neriešil volebné sťažnosti.

Za svoj najväčší úspech považuje stabilizáciu špecializovaného súdu. "A to napriek peripetiám, ktorými si tento súd musel prejsť od svojho vzniku až do súčasnej podoby," konštatoval. Truban priznal, že bol členom komunistickej strany, z ktorej vystúpil až po revolúcii, keď začalo platiť pravidlo, že sudcovia musia byť nestranní.

Pozrite si aj záznam z vypočúvania kandidáta na ústavného sudcu.

21:45 Vysokoškolský pedagóg, docent Martin Vernarský, je posledným kandidátom na vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Uvádza, že je autorom 77 publikácií, z toho siedmich monografií. Popri akademickej činnosti pracuje už dvanásť rokov ako externý poradca Ústavného súdu.

21:10 Úlohou sudcu ústavného súdu nie je posudzovať, ktorý z názorov je správny, ale hľadať spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi. Uviedol to Marek Tomašovič počas vypočúvania. Kandiduje na návrh Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej komory exekútorov.

Tomašovič si myslí, že môže byť pre Ústavný súd SR prínosom, pretože sa vie vcítiť do názorov druhých ľudí. "Ústavný súd totiž často aplikuje zásadu proporcionality, keď sa stretáva s konkurujúcimi názormi na spoločnosť. Úlohou sudcu ústavného súdu nie je to, ktorý z tých názorov je správny, ale aby hľadal spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi," uviedol.

Podobne sa vyjadril k téme kultúrno-etických otázok, podľa neho totiž zasahujú do politickej oblasti a aj tu treba hľadať spravodlivú rovnováhu. V prípade interrupcií by hranicu 12 týždňov nechcel rozširovať, zároveň si nemyslí, že interrupcie sú želateľné, úloha štátu v tejto oblasti by mala podľa neho spočívať vo výchovných opatreniach. Svoje rezervy vidí Tomašovič v oblasti ľudských práv. "V doterajšej praxi som s mnohými oblasťami ľudských práv nemal do činenia. Pre mňa by to bola výzva na doplnenie si vedomostí," uzavrel.

Pozrite si aj záznam z vypočúvania kandidátov na ústavných sudcov.

20:52 Predposledným kandidátom, ktorý sa posadil pred poslancov je predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. ŠTS vedie od roku 2015. Začínal ako prokurátor v roku 1992, v roku 1996 sa stal sudcom. Od roku 2006 prešiel na Špeciálny súd.

20:15 Ústavnoprávny výbor vypočul aj súčasnú šéfku NS SR Danielu Švecovú. V prípade svojho zvolenia chce skrátiť dĺžku konaní, zlepšiť vypracovanie rozhodnutí či zúžiť kompetencie Ústavného súdu SR. Predsedníčka Najvyššieho súdu SR sa podľa vlastných slov do súčasnosti nestretla s prípadom priamej korupcie. Poslancov v prípade Švecovej zaujímalo aj jej pôsobenie na poste predsedníčky NS SR.

"Som v súdnictve 45 rokov a priznám sa, že som sa nestretla s formou korupcie. Celý svoj život dodržiavam zákon a register mám čistý," odpovedala Švecová na otázky z Kancelárie prezidenta SR, či sa stretla s akoukoľvek formou korupcie. Ak by mala Švecová možnosť, zúžila by kompetencie Ústavného súdu SR. "Kompetencie sú skutočne veľmi široké čo súvisí aj s veľkým nápadom spisov. Rozhodnutia sú navyše pridlhé a človek sa v nich stratí. Poslednou vecou, ktorú by som sa snažila zmeniť, je rýchlosť konaní," doplnila.

20:05 Ďalším adeptom na "grilovanie" je prokurátor generálnej prokuratúry, doktor Marek Tomašovič. Venuje sa netrestnej oblasti. Na GP je od roku 2008, predtým osem rokov pôsobil ako súdny exekútor. V jeho životopise zaujme zmienka, že aktívne ovláda 5 cudzích jazykov.

19:30 Ján Štiavnický odpovedal aj na otázky, aký má právny názor na odlišné stanoviská. Podľa neho sú v istom smere prínosom pre právnu oblasť. "Odlišné stanoviská sú mimoriadne dôležitým inštitútom, ktorý podporuje rôznorodosť v právnych názoroch a sú dôležité pre právnu obec. Právo týmto inštitútom nie je oslabené, ale vplyvom neho, naopak, posilnené," povedal Štiavnický. "Rozdielne stanovisko sa môže stať dokonca väčšinovým názorom. Samozrejme, netreba sa ním striktne riadiť, je potrebné zvážiť, či je stanovisko natoľko významné, že je potrebné ho zohľadniť a riadiť sa podľa neho," doplnil.

Súdny poradca sa zamyslel aj nad fenoménom korupcie, pričom podľa jeho slov vzniká tento faktor už v menších komunitách. "Ja by som povedal, že problémom je komunikácia. Málo sa rozprávame už v našich malých komunitách, rodinách a podobne. To sa prenáša do škôl a nesnažím sa získať vedomosti vlastnou prácou, činnosťou. Je všeobecne prijateľné, že študenti opisujú. Preto celospoločenská korupcia reflektuje iba na naše vlastné správanie sa," uzavrel súdny poradca Ján Štiavnický. Ak by mal niečo zmeniť na Ústavnom súde SR, snažil by sa prezentovať rozhodnutia aj verejnosti.

img-8213-copy_7f000001-5e9f-1937.jpg Foto:

19:10 Pred výbor prichádza predsedníčka Najvyššieho súdu, doktorka Daniela Švecová. Sudkyňou je už od roku 1975. Prešla okresným, krajským a od roku 1990 aj Najvyšším súdom.

18:40 Slovenská trestná politika je pri stíhaní postavená na tom, že mnoho vecí sa rieši návrhom na väzbu. Počet väzobných stíhaní sa mimoriadne zvýšil, a to nie je v poriadku. Na pôde výboru to povedal Robert Šorl. Práve súd v Prievidzi poslal koncom minulého roka 12 aktivistov Greenpeace za protestnú akciu do väzby. Previnilci vyliezli na ťažobnú vežu hornonitrianskych baní. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár o niekoľko dní prikázal ich prepustiť.

"Tá kauza bola ťažká, obvinení boli zo zahraničia. Pre mňa to je súdne rozhodnutie, do ktorého správnosti ja ako predseda sporu zasahovať nemôžem. Jediné, o čo som sa zaujímal, je, či bolo na súde všetko zabezpečené. Kolegyňa v sobotu rozhodla, ja som sa to dozvedel v nedeľu ráno. Určite som sa tomu nepotešil, nebol som z toho nadšený, prišla mediána kritika," povedal. Či sa to dalo riešiť náramkami, Šorl nevie, pripúšťa však, že áno. Šorl sa okrem iného pochválil zrýchlením práce na svojom súde a poklesom počtu nevybavených vecí.

Pozrite si aj záznam z vypočúvania kandidáta Roberta Šorla.

18:27 Ďalší kandidát na post sudcu, ktorý sa posadil pred poslancov, je doktor Ján Štiavnický. Už štrnásť rokov je poradcom na Ústavnom súde. Bol aj sprostredkujúcim úradníkom medzi Ústavným súdom a Benátskou komisiou.

17:30 Predseda Smeru-SD a kandidát na sudcu Robert Fico doručil Ústavnoprávnemu výboru NR SR materiály, ktoré majú dokazovať, že spĺňa zákonom požadovanú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Oznámil to šéf výboru Robert Madej, ktorý rozdal doručené materiály k nahliadnutiu.

To, či Fico spĺňa podmienky, spochybňoval najmä člen výboru Ondrej Dostál. "Trvám na tom, že nespĺňate podmienky," odkázal. Fico uviedol, že je na výbore, aby určil, kto spĺňa a nespĺňa podmienky na kandidatúru.

17:25 Začala sa druhá polovica schôdze ústavnoprávneho výboru. Pred výbor sa posadil Robert Šorl, ktorý je predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Sudcom sa stal v roku 2007 a po piatich rokoch bol vymenovaný za predsedu. Známy je aj vďaka svojej prednáškovej a publikačnej činnosti.

16:40 Predseda Ústavnopráveho výboru NR SR Róbert Madej prerušil schôdzu do 17:15.

16:35 Za jeden z problémov ústavného súdnictva považuje Ján Šikuta fakt, že senáty v podobnom právnom probléme rozhodujú rôzne. Počas vypočúvania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR sa viackrát odvolával na svoje skúsenosti z pôsobenia na ESĽP v Štrasburgu. "Môj prínos môže byť zo strany poznatkov a skúseností zo štrasburského súdu," uviedol Šikuta a vysvetlil, že čoraz viac Slovákov sa obracia na štrasburský súd, pretože na domácej pôde podľa neho nenachádzajú pochopenie.

Problémom na Ústavnom súde SR je podľa Šikutu aj rozdielne rozhodovanie senátov v podobnom právnom probléme. "Sám ústavný súd rozhoduje rozdielne, ale aj v senáte napríklad traja sudcovia tiež nemajú jednotný názor, to sa stáva. To sa týka veľmi úzko a priamo princípu právnej istoty. Ľudia musia mať mieru istoty, ako bude vec rozhodnutá," vyhlásil a zároveň dodal, že za rozdielne právne názory nie je možné sudcov sankcionovať.

Pozrite si aj záznam z vypočúvania kandidáta Jána Šikutu.

15:15 Ľuboš Szigeti sa nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. "Samozrejme, pracujem v malom meste, Galante, ale aj na moje počudovanie som sa nestretol, ani som neprišiel do kontaktu s niečím takým, aby sa ma snažil niekto priamo ovplyvniť pri rozhodovaní. Je podľa mňa potrebné si nastaviť istú hranicu aj pri spoločenskom živote a ja sa s takými ľudmi jednoducho nestretávam," deklaroval. Zároveň ako príslušník národnostnej menšiny si nemyslí, že by práva menšín na Slovensku mali byť nejako upravované, považuje ich za štandardné.

Na margo registrovaných partnerstiev povedal, že treba o tom hovoriť, pričom si myslí, že by sme sa mali vybrať skôr liberálnejšou cestou.

15:10 Ďalším kandidátom je Ján Šikuta, sudca Najvyššieho súdu, ktorý od roku 2004 do roku 2015 pôsobil na Európskom súde pre ľudské práva.

14:55 Straka je pripravený odolávať akýmkoľvek vonkajším tlakom, či už politickým alebo spoločenským. "Ja som pripravený odolávať tlakom. Aj na základe povesti, ktorú mám, si neviem ani predstaviť, že by niekto išiel za mnou niečo vybavovať."

"V minulosti som bol otestovaný niekoľkokrát, musel som sa rozhodnúť v nie ľahkých situáciách, čo povedať a neboli to bezvýznamné posty, voči ktorým som mal výhrady," reagoval Straka. Na ÚS by vylepšil informovanosť verejnosti o konkrétnych rozhodnutiach. "Nie som veľký zástanca procesov na Ústavnom súde SR, keď sa občania ani nedozvedeli, či boli alebo neboli porušené ich práva," doplnil.

14:33 Pred výbor sa posadil ďalší kandidát, Ľuboš Szigeti, predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti, na ktorom pôsobí už viac ako 30 rokov.

13:55 Pozrite si, ako sa pred výborom prezentoval Juraj Sopoliga.

13:45 Sopoliga vo svojej reči kritizoval najmä informácie v médiách. Odmietol titulok, podľa ktorého bránil Harabina. "Je to pokus vtiahnuť ma do politiky, keďže Štefan Harabin kandiduje na prezidenta. Ja politik nie som a neuchádzam sa o politickú funkciu," deklaroval a vyprosil si označovanie ako Harabinov lokaj. Odmietol aj tvrdenie, že v rámci Súdnej rady spolupracoval s Harabinom. Spresnil, že spolupracoval so všetkými členmi rady, aj s tými, ktorí majú iný názor.

Medializovanú informáciu o tom, že Sopoliga na vyhlásenie sudcov Päť viet kritizujúce stav súdnictva spísal antichartu na obranu Harabina, odmietol. Podľa jeho slov ju napísala sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach, ktorej on predsedal. "Doteraz nikto nezverejnil, čo tento dokument obsahuje. Považujem to za nálepkovanie. To, čo je tam napísané, nebolo nikým spochybnené ako nepravdivé," uviedol s tým, že je to prehľad pozitívnych opatrení. "Nie je tam žiadne slovo, že odsudzujeme tých, ktorí prejavili svoj názor na Štefana Harabina. Ak malo 105 sudcov právo prejaviť svoj názor, mali sme to právo aj my," deklaroval.

13:30 Ďalším kandidátom je Peter Straka. Od roku 1993 je sudcom, pôsobí na Krajskom súde v Prešove.

12:40 Pozrite si záznam z vypočúvania Mariána Sluka.

11:50 Marián Sluk vo vystúpení zdôraznil svoju takmer 20-ročnú prax na všetkých stupňoch súdneho systému a tiež pedagogickú, lektorskú a publikačnú činnosť. Preferuje spájanie právnej teórie a praxe, keďže jedna bez druhej je "ako slepý uprostred cesty". Taktiež zdôraznil potrebu morálky v práve. "Už Tomáš Garrigue Masaryk s demokraciou a právnym štátom spájal mravnosť."

"Pre moju osobu je príznačný fakt, že osamelý kráčam vlastnou cestou. Nie je ľahké kráčať 50 rokov osamelý vlastnou cestou. Túto cestu si vážim a som na ňu hrdý. Inú cestu nepoznám a ani po nej netúžim. Osamelosť je signifikantným znakom nezávislosti," vyjadril sa.

11:35 Ďalším vypočúvaným kandidátom je Juraj Sopoliga. Ako sudca začínal v roku 1976 v Trebišove. Je prezidentom Združenia sudcov Slovenska, za ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Sopoliga sa už o post ústavného sudcu uchádzal. V parlamente bol v roku 2014 zvolený za kandidáta, prezident Andrej Kiska ho však nevymenoval.

11:05 Procházka ako poslanec dôveru stratil, ale tvrdí, že je pripravený sa podieľať na ochrane ústavnosti. Na tento post ho navrhol poslanec Marek Maďarič. Prečítajte si viac.

10:45 Pozrite sa, ako si pred výborom počínal Radoslav Procházka.

10:30 Pred výbor sa posadil Marián Sluk, sudca občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

10:20 Pozrite si, ako sa prezentovala Zuzana Pitoňáková.

9:46 "Som rád, že som späť v odbornom prostredí," uviedol Procházka po tom, ako spomenul aj svoje obdobie v politike a predčasný koniec v nej. "Cítim sa plne pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti, v mojich postojoch nájdete integritu a konzistentnosť," zdôraznil Procházka.

"Vo vrcholovej politike som skončil asi skôr, ako som plánoval. Môj odchod z politiky bol dokonca ukážkovým príkladom takzvaného trpkého konca," povedal Procházka. "Obrovským úspechom je, keď niekomu vymožiteľnosťou práva zachránite strechu nad hlavou," spomenul ako príklad všeobecného úspechu Procházka. "Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré ľutujem, je to príliš intímna otázka a nemyslím si, že by som sa mal teraz púšťať do tejto diskusie. Omyly a zlyhania patria k ľudom, dôležité je sa postaviť a ísť ďalej," doplnil.

9:44 Procházka pred výborom hovorí o svojej odbornej spôsobilosti, spomenul napríklad publikačnú, vedeckú či pedagogickú činnosť.

9:40 Ďalším kandidátom je Radoslav Procházka, bývalý líder strany Sieť, predtým prezidentský kandidát a poslanec parlamentu.

9:30 Pitoňákovú na tento post navrhol Eduard Adamčík (klub Most-Híd). "Jediné, čo s pánom Adamčíkom mám spoločné, je skúsenosť v osobnom živote, ktorá nás spojila. Viac by som k tomu nechcela hovoriť. Ale nie som členkou strany, politika ma nikdy nelákala."

"Ochrana ľudských práv je tou oblasťou, kde by som sa chcela v budúcnosti uplatniť. Takmer jedenásť rokov som pôsobila na Ústavnom súde SR, ako externá spolupracovníčka do decembra minulého roka," uviedla.

9:06 Prvou vypočúvanou kandidátkou je advokátka a externá poradkyňa na Ústavnom súde SR Zuzana Pitoňáková.

9:00 Začína sa vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Pred poslancami sa v rámci posledného dňa predstavia Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.

Nominovaní sú: Daniela Švecová, Peter Kresák, Monika Jankovská, Edita Pfundtner, Ján Šikuta, Ján Štiavnický, Eva Kováčechová, Robert Šorl, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk. Tiež Michal Matulník, Peter Straka, Radoslav Procházka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban a Radovan Hrádek, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Juraj Sopoliga, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura, Štefan Kseňák, Peter Melicher, Robert Fico

8:30 Zo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 kandidátov na sudcovský post. Prezident Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov. O miesta ústavných sudcov, ktoré je potrebné obsadiť v polovici februára, zabojujú elitní sudcovia, advokáti, profesori, notári, exekútori, prokurátori aj politici. Medzi kandidátov bolo oficiálne zaregistrovaných 40 uchádzačov, pričom parlamentný výbor bude ich žiadosti detailne preverovať až po vypočutí.

Kandidáti musia spĺňať niekoľko základných podmienok, okrem iných tiež musia mať absolvovanú právnickú prax v trvaní 15 rokov, musia mať minimálne 40 rokov či právnické vzdelanie. Kandidáti chodia na vypočutie pred Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v abecednom poradí. Verejné vypočutie odštartoval v stredu emeritný ústavný sudca Ján Drgonec a posledným v poradí bude Martin Vernarský.

Uchádzači nemajú žiaden časový limit, neobmedzená je aj rozprava parlamentného výboru. Podľa súčasných pravidiel musí získať uchádzač nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Čoraz viac sa hovorí o voľbe, ktorá čaká poslancov Národnej rady SR zrejme v priebehu februára. Kým predstavitelia koaličných strán presadzujú tajnú voľbu, opozícia a mimovládne organizácie žiadajú verejnú voľbu. Ústavný súd SR je jednou z najdôležitejších inštitúcií na Slovensku.

8:20 Pozrite si, ako prebiehal druhý deň vypočúvania kandidátov na ústavných sudcov, počas ktorého vystúpil aj poslanec Peter Kresák či rektorka Policajnej akadémie Lucia Kurilovská.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok