Sú veľdiela, ktoré predali za kúsok chleba. Múzeá pátrajú po pravde
Keď začal Georges Keller s darovaním obrazov Umeleckému múzeu v Berne, nikto nepochyboval o jeho dobrej povesti. Rešpektovaný obchodník s umením daroval múzeu od 50. rokov do svojej smrti v roku 1981 spolu 116 diel takých majstrov, ako Henri Matisse alebo Salvador Dalí.
Stovky diel z majetku Židov
Pred niekoľkými mesiacmi však pracovník múzea, ktorý mal na starosti overovanie pôvodu umeleckých diel, narazil na dokument spájajúci Kellera s Etiennom Bignouom, Francúzom, ktorý počas okupácie Paríža obchodoval s Nemcami. Nie je to prvýkrát, keď sa bernské múzeum spomína v súvislosti s dielami, ktoré zabavili nacisti.
Umelecké múzeum zdedilo stovky diel odkázaných Corneliom Gurlittom, ktorý zomrel v roku 2014 a ktorého otec bol nacistami poverený, aby predával umenie zabavené Židom. Prípad vyvolal škandál, dosiaľ sa pátra po majiteľoch pokladov z Gurlittovho odkazu. Diskutuje sa aj o neutralite Švajčiarska počas druhej svetovej vojny. "Ovzdušie sa zmenilo, otázky sa zmenili a ja si myslím, že sa všetci zhodnú na tom, že jednou z úloh múzea je zistiť, odkiaľ diela pochádzajú," uvádza riaditeľka múzea Nina Zimmerová.
Obchodník s umením, kolaborant
Podľa archívov, ktoré zverejnila Frick Collection Reference Library, pracovali Keller a Bignou v parížskej galérii Georges Petit. Tá sa zameriavala na impresionistov, až kým ju v roku 1933 nezatvorili. Bignou si potom v Paríži otvoril vlastnú galériu a Kellera pribral ako spoločníka. Keller potom otvoril pobočku tejto galérie v New Yorku.
Podľa Amelie Ebbinghausovej z databanky Art Loss Register ukázali dokumenty, že Bignou v Paríži spolupracoval s nemeckými obchodníkmi a bol teda považovaný za kolaboranta. "Neukazuje to jednoznačne, že by umelecké diela pochádzali z pochybných zdrojov, nedá sa to však ani vylúčiť," zhodnotila Ebbinghausová.
Vrhajú Bignouove kontakty počas okupácie pochybnosti na umelecké diela, ktoré daroval Keller bernskému múzeu? Riaditeľka múzea priznáva, že si už kládla otázky o Kellerovi, a to ešte predtým, ako sa objavili tieto súvislosti. Žiadne z diel, ktoré daroval rôznym švajčiarskym múzeám, totiž nemalo dokumentáciu. "Hneď, ako sa objavilo spojenie medzi Kellerom a Bignouom, bolo jasné, že o týchto dielach sa musíme dozvedieť viac," hovorí.
Sporná úloha Švajčiarska
"Švajčiarsko malo povesť neutrálnej slobodnej krajiny a usudzovalo sa, že žiadne obchodné aktivity z rokov 1933 až 45 nemajú nič spoločné s nacistami," vysvetľuje Ebbinghausová. "Niektoré krajiny nezdieľajú tento názor na úlohu Švajčiarska v obchode s umeleckými dielami z tej doby. Najmä, ak Židia, ktorí museli utiecť z Nemecka, predávali svoje poklady za kúsok chleba," pripomína.
V 90. rokoch muselo Švajčiarsko ako aj ďalšie krajiny prehodnotiť svoj postoj z čias druhej svetovej vojny. Nielen, pokiaľ ide o umelecké diela, ale aj pokiaľ ide o bankové účty a trezorové zlato Židov za nacistického režimu. Po washingtonskej konferencii o navrátení umeleckých diel, ktoré skonfiškovali nacisti, sú švajčiarske múzeá a dražobné siene opatrnejšie, ak ide o podozrivý pôvod niektorých diel. Zimmerová uisťuje, že bernské múzeum bude naďalej pátrať po dokumentácii k umeleckým dielam za pomoci univerzít a expertov. "Musíme ešte viac pátrať," zdôraznila.
