Sulíkovci presadzujú verejnú voľbu sudcov, ako vzor dávajú USA
Opozičná strana Sloboda a Solidarita presadzuje verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení poslanca Alojza Baránika, Národná rada má okrem zákonodarnej a kontrolnej aj zastupiteľskú funkciu, teda takú, ktorou ako zástupca ľudu, ktorý si ju zvolí, vykonáva vôľu ľudu.
Kontrolovateľný ľuďmi
„Neoddeliteľnou súčasťou výkonu takej zastupiteľskej funkcie je aj možnosť, aby tí, ktorí poslancov do parlamentu svojimi hlasmi poslali, mali možnosť si odkontrolovať, ako bola taká funkcia, teda zastúpenie ľudu prakticky vykonávaná. Na to je nevyhnutné, aby výkon takej funkcie bol kontrolovateľný ľudom, teda verejný. Preto máme v parlamente systémy, ktorými sa dá dohliadať ako daný poslanec v danej voľbe hlasoval, aby sa jeho voliči nabudúce mohli rozhodnúť, či zaňho budú alebo nebudú hlasovať,“ uviedol Baránik.
Zároveň Baránik poukazuje aj na špecifický problém v tomto konkrétnom prípade. „Pri prijímaní pozmeňovacieho návrhu poslanca Róberta Madeja zo Smeru, ktorého skrytým cieľom bolo dostať Roberta Fica za predsedu ústavného súdu, strany, ktoré nie sú jadrom opozície a neraz koketujú s koalíciou, hlasovali za tento návrh. Hrozí tu preto nebezpečenstvo, že v tajnej voľbe opäť budú tieto strany hlasovať s koalíciou bez toho, že by sa k tomu museli svojim voličom priznať,“ povedal.
Neexistuje nikde v demokratických krajinách
Ak Robert Fico v predchádzajúcich prezidentských voľbách prehral a tiež musel odísť z kresla premiéra, jeho poslednou nádejou podľa Baránika je, že sa dostane do postavenia kontroly a neohrozenosti ako predseda ústavného súdu, čo sa podľa neho dá zabezpečiť machináciami a kšeftami pri tajnej voľbe.
„Tajná voľba v parlamente neexistuje nikde v demokratickom svete. Najlepším príkladom je nedávne hlasovanie o nominácii na sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických, kde toto prebiehalo v priamom prenose televíznych kamier,“ zdôraznil Baránik s tým, že výnimkou je hlasovanie len o personálnych otázkach vlastného orgánu, teda hlasovanie o predsedovi orgánu, ktorého volia jeho vlastní členovia a podobne, napríklad predseda snemovne volený jej členmi. „To je však vnútorná vec daného orgánu,“ dodal.
Absolvujú vypočutie pred výborom
Noví ústavní sudcovia sa budú voliť v priebehu februárovej schôdze Národnej rady SR, ešte predtým 40 kandidátov absolvuje verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. To odštartuje v stredu 23. januára a bude sa konať počas troch pracovných dní.
Nominovaní sú Daniela Švecová, Peter Kresák, Monika Jankovská, Edita Pfundtner, Ján Šikuta, Ján Štiavnický, Eva Kováčechová, Robert Šorl, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk. Tiež Michal Matulník, Peter Straka, Radoslav Procházka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban a Radovan Hrádek, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Juraj Sopoliga, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura, Štefan Kseňák, Peter Melicher a Robert Fico.