Právo na odpoveď v médiách by sa podľa Danka malo rozšíriť
Slovensko dospelo podľa predsedu NR SR a SNS Andreja Danka do štádia, že potrebuje v zákone právo na odpoveď politikov. Malo by sa navyše vzťahovať aj na komentáre a glosy. Podľa člena Medzinárodného tlačového inštitútu Pavla Múdreho médiá v súčasnosti dávajú politikom dostatok možností sa vyjadriť.
Obnovu chcú aj Číž s Jarjabkom
Vyplýva to z vyjadrení Dankovho hovorcu Tomáša Kostelníka. "Podľa slov predsedu NRSR Andreja Danka Slovensko, žiaľ, dospelo do štádia, že takýto zákon je nevyhnutný. Navyše, tento zákon sa má rozšíriť aj o komentáre a glosy. V iných vyspelých štátoch je takýto zákon samozrejmosťou," povedal novinárom Kostelník. V prípade komentárov by malo podľa jeho slov ísť o mediálne portály. "Nie o slobodné komentáre, ktoré sú na internete," doplnil hovorca.
Inštitút práva na odpoveď pre verejných činiteľov navrhujú opäť obnoviť poslanci Smeru-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek novelizáciou tlačového zákona.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.
Do tlačového zákona sa má dostať text, že "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté".
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť.
Dostatok možností na vyjadrenie
Aktuálny návrh novely tlačového zákona označil člen Medzinárodného tlačového inštitútu a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry za jednoznačný krok späť. Tvrdí, že média v súčasnosti dávajú politikom pri článkoch, ktoré sa ich môžu týkať, dostatok možností sa vyjadriť a “právo vyjadrovať sa ešte dodatočne je preto bezpredmetné“. Podľa Múdreho ide o návrat „k smeráckemu zákonu z roku 2008".
Ako ďalej pripomenul Múdry, v roku 2011 sa po dlhých rokovaniach na ministerstve kultúry dohodli novinári, vydavatelia, zástupcovia ministerstva kultúry a mediálni právnici na novele, „ktorá možné bezhraničné zasahovanie politikov do médií cez paragrafy o práve na odpoveď a opravu upravila podľa medzinárodných štandardov. Zákon novelizovaný v roku 2011 bol medzinárodne hodnotený ako moderný a zodpovedajúci dobe“.
Právo poopľúvaného politika
O opätovnom zavedení práva na odpoveď hovoril na decembrovom sneme Smeru-SD Robert Fico. "Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď pre verejných činiteľov. Nechápem, prečo by politik, ktorý je poopľúvaný na desiatich stranách, nemal mať právo odpovedať," uviedol.
Strana Most-Híd taktiež súhlasí s tým, aby právo na odpoveď vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu mohli uplatniť aj verejní činitelia. Predseda Béla Bugár však zdôraznil, že strana ale nesúhlasí s tým, aby sa toto právo vzťahovalo aj na komentáre a glosy.