Mesto, kde dožívajú kšeftári s ľadom a čističi uší. Rangún sa mení
Inštalatér, verejný pisár, čistič uší. Takéto drobné profesie oživujú historické centrum Rangúnu a odolávajú zmenám, ktoré hýbu ekonomickou metropolou Mjanmarska. Okrem rikší sa tam stretnete aj s modernými automobilmi, koloniálnymi domami a rozostavanými luxusnými hotelmi.
Mesto rastie príliš rýchlo
Triedu Pansodan, ktorú postavili Briti a ktorej sa predtým hovorilo Phayre Street, zdobia početné koloniálne stavby a umelecké galérie. Je typickým príkladom paradoxov mesta s rýchlym chaotickým rastom, kde počet obyvateľov od roku 1983 stúpol nad sedem miliónov. Tomuto rozvoju však nezodpovedá infraštruktúra vrátane služieb.
"Je to ulica kníh, spisovateľov a básnikov," hovorí nadšene majiteľ galérie Aun Sou Min. Nachádzame tu kníhkupcov, ktorí vystavujú svoje knihy skoro až na chodníku, ale aj jedného z mála verejných pisárov, ktorí sa v Rangúne vyskytujú. Táto profesia postupne vymiera s tým, ako rastie počet internetových kaviarní a ako do kancelárií a domovov prichádzajú počítače.
Aun Min sa naučil písať na stroji v armáde. Keď v roku 1980 odišiel do dôchodku, začal pracovať na triede Pansodan neďaleko najvyššieho súdu a špecializoval sa na právnické texty.
Diktát vojenskej vlády
Písacie stroje sa ešte pred niekoľkými rokmi používali na súdoch aj na ministerstvách. Krajinu na celé desaťročia odrezala od sveta vojenská junta, ktorá dnes prenecháva moc vláde nositeľky Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij. Politička je zároveň kritizovaná za brutálne vojenské zásahy voči menšine Rohingov.
Okrem stánkov kníhkupcov a verejného pisára je "trieda kníh" prozaicky aj vysunutou kanceláriou malej armády inštalatérov, ktorí postávajú na chodníkoch. Ľudia si ich v Rangúne žiadajú často, najmä v období monzúnov, keď v tejto bývalej koloniálnej metropole dážď upchá kanalizačnú sieť, ktorá má desiatky rokov. "Pokiaľ budú záchody, budeme mať prácu," usmieva sa 85-ročný inštalatér Min Aun.
Predajcovia vody ostávajú
Svoje služby tu ponúkajú aj čističi uší. Ženy urobia na chodníku za niekoľko kyatov manikúru a pedikúru, zákazníkov pri tom usadia na jednoduchú taburetku. "Nemala som peniaze, aby som si kúpila vlastný obchod, a tak robím toto, aby som si zarobila na živobytie," hovorí Kchin Oum Myn, ktorá zákazníkom ošetruje nechty alebo prečisťuje uši.
Od roku 2011 a od rozpustenia junty sa však mnoho pouličných profesií stalo obeťou reforiem. Postupné zlepšovanie stavu elektrickej siete viedlo k nárastu počtu mrazničiek v domácnostiach, čo spôsobilo úpadok profesie predavačov ľadu. Avšak predajcovia vody ostávajú. Rangúnsky systém zásobovania pitnou vodou totiž pochádza ešte z koloniálneho obdobia.
