Riziko tvrdého brexitu je vysoké, britská premiérka môže padnúť

Britskí poslanci odmietli dohodu o brexite, opozícia hovorí o najväčšej porážke vlády v histórii. Veľkú Britániu preto čaká hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. Podľa hlavného vyjednávača Európskej únie pre brexit Michela Barniera riziko odchodu Britov z EÚ bez dohody "ešte nikdy nebolo také vysoké".

Britská slepá ulička

Hlavný vyjednávač Európskej únie v rokovaniach o ukončení členstva Británie Michel Barnier varoval pred neriadeným odchodom Britov po tom, ako dolná komora britského parlamentu neschválila v utorok príslušnú dohodu. Podľa Barnierovho vyjadrenia riziko tzv. brexitu bez dohody "ešte nikdy nebolo také vysoké".

"Kým nenájdeme východisko z britskej slepej uličky, nie sme schopní napredovať," povedal vyjednávač s tým, že "v tejto chvíli nie je možné vylúčiť ani jeden scenár" odchodu Británie z EÚ. Ako však dodal, EÚ je naďalej odhodlaná zamedziť brexitu bez dohody.

Barnier obhajoval dohodu odmietnutú britskými zákonodarcami, ktorú jeho tím vyrokoval s vládou premiérky Theresy Mayovej, ako "najlepší možný kompromis". Mayovej vláda má teraz podľa neho oznámiť, ako zabezpečí "riadené vystúpenie" Británie z EÚ v plánovanom termíne 29. marca.

Opätovné rokovanie nie je možné

Nad odmietnutím dohody o spôsobe brexitu vyjadril Barnier poľutovanie, upozornil však, že "bez ohľadu na to, čo sa stane, je ratifikácia tejto dohody nevyhnutná". Poukázal tiež na politickú deklaráciu pripojenú k dohode ako dokument ponúkajúci "prípadné možnosti" pre ďalšie rokovania.

Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v stredu vyhlásil, že situácia, keď Británia opúšťa EÚ bez dohody, ešte nenastala. Utorkové rozhodnutie britských poslancov "vzal na vedomie - samozrejme, s poľutovaním". Podľa Tajaniho je EÚ pripravená ďalej pracovať na budúcich vzťahoch s Britániou, pričom vkladá dôveru do svojho vyjednávača Barniera.

Štátna tajomníčka rumunského ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Melania-Gabriela Ciotová ako predstaviteľka začínajúceho sa rumunského predsedníctva v Rade EÚ povedala v reakcii na britské hlasovanie, že opätovne rokovať o podmienkach brexitu už "nie je možné". Rozhodnutie britských zákonodarcov robí "riadené vystúpenie Spojeného kráľovstva nepravdepodobnejším", vyjadrila sa na pôde Európskeho parlamentu.

Macron: Zašli sme príliš ďaleko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron spochybnil možnosť znovuotvorenia rokovaní o dohode upravujúcej podmienky odchodu Británie z Európskej únie. Nové rokovania s Londýnom odmietla aj španielska vláda.

"Naozaj v toto (znovuotvorenie rokovaní) neverím, pretože my už sme zašli tak ďaleko, ako sme len mohli," vyhlásil Macron neskoro večer počas návštevy Normandie. Britskí predstavitelia musia podľa neho musia teraz sami nájsť spôsob, ako Spojené kráľovstvo 29. marca opustí EÚ bez dohody. V tomto úsilí im francúzsky prezident zaželal "veľa šťastia". Macron v tejto súvislosti predpovedal, že Británia požiada Úniu o poskytnutie väčšieho množstva času.

Johnson: Dohoda nie je mŕtva

Vláda španielskeho premiéra Pedra Sáncheza v reakcii na hlasovanie britských poslancov odmietla opätovné otvorenie rokovaní s Londýnom, podľa nej by išlo o nebezpečný krok. Zamietnutú dohodu označil Madrid za "najlepšiu možnú" a za najvýhodnejšiu pre obe strany. Zdôraznil pritom, že Španielsko sa pripravuje na zvládnutie dôsledkov prípadného neriadeného brexitu.

Bývalý šéf britskej diplomacie a zástanca brexitu Boris Johnson naopak odporúča britskej premiérke Therese Mayovej, aby iniciovala ďalšie rozhovory s Bruselom. Johnson, ktorý v máji odstúpil pre nesúhlas s Mayovej koncepciou brexitu, vyjadril presvedčenie, že Mayová by sa mala pokúsiť o ďalšie rokovania s Bruselom. Dohoda o brexite podľa neho ešte nie je mŕtva.

Zamietavé rozhodnutie britských poslancov dáva podľa Johnsona Mayovej "silný mandát ísť naspäť do Bruselu", aby opätovne prerokovala dohodu o brexite. Spojené kráľovstvo by sa však - ako uviedol - malo zároveň začať intenzívnejšie pripravovať na alternatívu odchodu z EÚ bez dohody.

Hlasovanie o nedôvere

Veľkú Britániu v stredu čaká hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. O hlasovanie požiadal predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn krátko po tom, ako poslanci odmietli dohodu o brexite. Ako povedal, dolná komora by mala "zaujať stanovisko k absolútnej nekompetentnosti tejto vlády". Hlasovanie by sa malo konať o 19:00 miestneho času (20:00 SEČ).

Ak vláda nezíska dôveru, začne sa 14-dňové odpočítavanie. Ak počas tejto doby súčasná alebo akákoľvek iná alternatívna vláda nezíska dôveru, budú nasledovať predčasné voľby, ktoré sa však môžu konať až o 25 pracovných dní. Ak vláda prežije, môže požiadať o ďalšie hlasovanie o dohode. Existujú však aj ďalšie možnosti.

Aké sú teraz možnosti?

Jednou z nich je, že sa brexit uskutoční podľa plánov, teda 29. marca, a to bez dohody. Ďalšou možnosťou je, že vláda požiada o rokovanie o novej dohode. Znamenalo by to úplne prerokovanie, ktoré by si vyžiadalo dlhší čas a možno aj rozšírenie článku 50 na odloženie brexitu. Na to však budú potrebné dva zásadné kroky. Prvým z nich je, že Británia by musela požiadať EÚ o odloženie, s ktorým by museli súhlasiť všetky členské štáty na zasadnutí Európskej rady. Druhým krokom by bolo vládne predloženie zákonného predpisu na zmenu definície "dňa odchodu" v zmluve o odchode. Ak EÚ odmietne prerokovanie, vláda by si mala nájsť inú cestu.

Treťou možnosťou je, že vláda požiada o nové referendum, ktoré by sa však nemohlo konať hneď, pretože volebná komisia sa musí poradiť o otázke, ktorú by položili v referende. To by sa však určite neuskutočnilo do konca marca.

Štvrtou možnosťou je vyhlásenie predčasných volieb, aby premiérka Theresa Mayová získala politický mandát pre jej dohodu. S tým by museli súhlasiť najmenej dve tretiny členov parlamentu. Voľby by sa potom mohli konať najskôr o 25 pracovných dní. Presný dátum by určila premiérka.

Medzi ďalšie možnosti patrí jednostranné odstúpenie Británie od brexitu, a to bez potreby súhlasu všetkých členských štátov únie. Európsky súdny dvor rozhodol, že takýto postup by bol legálny. Jednou z možností je aj rezignácia premiérky na funkciu.