Rastlinu vylepšili králičím génom. S čím nám môže pomôcť?
Obyčajná izbová rastlina s trochou králičej DNA by mohla pomôcť znižovať objem znečisteného vzduchu v domácnostiach. Uvádza to najnovší výskum Washingtonskej univerzity, na ktorý upozorňuje britský denník The Guardian.
Päťkrát rýchlejšie prečistenie
Tím vedcov zistil, že po vložení králičieho génu do šplhavnice zlatej (epipremnum aureum) je rastlina schopná čistiť okolný vzduch tým, že rozkladá chemické látky, ako je benzén či chloroform, ktoré môžu byť v určitej koncentrácii škodlivé. Do ovzdušia v domácnostiach sa tieto látky dostávajú bežnými aktivitami - chloroform sa uvoľňuje z chlórovej vody počas sprchovania, benzén v dôsledku fajčenia alebo z vonkajšieho vzduchu.
Aby sa obmedzila konforntácia ľudí s takýmito látkami, vložili vedci do DNA rastliny šplhavnice synteticky vyrobený gén králika. Nositeľom tohoto génu je mnoho cicavcov, vrátane ľudí. Produkuje enzým, ktorý v tele rozkladá celý rad chemických látok.
Vedci z Washingtonskej univerzity uvádzajú, že počas pokusu klesla koncentrácia benzénu v prostredí, kde sa nachádzali upravené rastliny, o 75 percent za osem dní. Benzén sa týmto spôsobom odbúrava päťkrát rýchlejšie, než by to zvládli nemodifikované rastliny.
Diera na trhu
Tím vedcov momentálne pracuje na ďalších experimentoch, ktoré majú zistiť, či šplhavnice môžu znižovať aj hladiny ďalších škodlivých látok a taktiež, či do rastliny môžu vložiť aj iné gény, ktoré by pomáhali rozkladať napríklad formaldehyd, ktorý sa dostáva do vzduchu z čalúnenia alebo počas varenia.
Vedci navrhujú, aby bola rastlina súčasťou akéhosi biofiltra, podobného ako miniatúrny skleník, do ktorého by nadháňal vzduch vetrák. "Ak niektorú z týchto rastlín postavíte do kúta, nebude vystavená dostatočnému kontaktu so vzduchom, aby mohla účinkovať," hovorí profesor Stuart Strand, jeden z autorov štúdie.
Na vyčistenie vzduchu v domácnosti by stačilo 5 až 10 kilogramov rastlín, zariadenie by naviac mohlo obsahovať aj filter pevných častíc. "Na trhu momentálne nie sú žiadne prístroje, ktoré by riešili prítomnosť týchto chemických látok, takže navrhujeme technológiu, ktorá toto prázdne miesto zaplní," doplnil profesor.
Uplatnenie mimo laboratórií
Profesor Laurence Jones z Centra pre ekológiu a hydrológiu, ktorého výskum nedávno dokázal, že rastliny v Británii ročne "vyčistia" 1,4 milióna ton nečistôt v ovzduší, uviedol, že vedci z Washingtonskej univerzity ešte musia dokázať, že ich metóda funguje aj mimo laboratórne podmienky. Taktiež poukázal na relatívne dlhú dobu, ktorú šplhavnica na vyčistenie vzduchu potrebovala. V reálnom prostredí by podľa neho bolo vzduchu na vyčistenie omnoho viac.
Biotechnologička Liz Rylottová z Univerzity v Yorku je pri hodnotení štúdie pozitívnejšia. "Je to skvelá prelomová technológia, na papieri je prospešnosť pre zdravie jasná. Tieto typy rastlín znižujú váš kontakt s toxínami, čo môže byť len dobre," povedala. Zároveň dodala, že modifikovaná rastlina nebude v dohľadnej dobe v Európskej únii vôbec dostupná. "Zákony v Európe sú čím ďalej tým viac reštriktívne pri povoľovaní tejto technológie."
