Športovcami roka sa stala Kuzminová a olympijská štafeta
V tradičnej novinárskej ankete Športovec roka 2018 na Slovensku zvíťazili medzi jednotlivcami biatlonistka Anastasia Kuzminová a v kategórii družstiev ženská biatlonová štafeta zo ZOH 2018. Výsledky ankety Klubu športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov Športovec roka 2018 slávnostne vyhlásili v činohernej sále novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave.
Tretí triumf
V ankete, ktorá v bývalom Československu písala svoju tradíciu už od roku 1959 a v rámci samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993, prvé tri priečky obsadili jej víťazi z predchádzajúcich rokov. Medzi jednotlivcami triumfovala držiteľka zlatej a dvoch strieborných olympijských medailí z Pjongčangu 2018 Anastasia Kuzminová pred cyklistom Petrom Saganom a strelkyňou Zuzanou Rehák Štefečekovou. V kategórii kolektívov najviac hlasov získala olympijská štafeta biatlonistiek v zložení Paulína Fialková, Anastasia Kuzminová, Terézia Poliaková a Ivona Fialková. Druhé miesto obsadilo družstvo strelcov v mix trape (Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga) a tretie hliadka singlkanoistov na divokej vode (Michal Martikán, Alexander Slafkovský a Matej Beňuš, resp. Marko Mirgorodský). V tohtoročnej ankete hlasovalo 103 členov KŠR SSN, hlasy dostalo 39 jednotlivcov a 15 športových kolektívov. Za Športovú legendu na slávnosti vyhlásili najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storočia a trojnásobného medailistu z majstrovstiev Európy Stanislava Kropiláka. Divácku cenu získal Peter Sagan.
Kuzminová triumfovala v prestížnej novinárskej ankete po tretí raz (predtým v rokoch 2010 a 2014) a vyrovnala sa tým Saganovi (víťaz v rokoch 2013, 2015 a 2017). Viac triumfov v 26-ročnej histórii tejto ankety majú na konte len plavkyňa Martina Moravcová (šesť) a vodný slalomár Michal Martikán (štyri). Tretia Rehák Štefečeková vyhrala anketu v roku 2012. Meno Kuzminovej nechýbalo ani na jednom zo 103 hlasovacích lístkov, pričom 94-krát bolo na prvom mieste a aj zostávajúcich deväťkrát v prvej trojke. Saganovo meno chýbalo len na dvoch lístkoch a Rehák Štefečekovej na štyroch.
Až osem z desiatky laureátov v kategórii jednotlivcov sa v minulosti už viackrát objavilo v top 10 - Peter Sagan ôsmy raz, futbalista Marek Hamšík (9. miesto) siedmy raz, Anastasia Kuzminová aj Zuzana Rehák Štefečeková šiesty raz, Matej Tóth (víťaz ankety z roku 2016 obsadil teraz 5. miesto) piaty raz, zjazdárka Petra Vlhová (4. miesto), strelec Erik Varga (6.) aj vodný slalomár Alexander Slafkovský (7.) tretí raz. Nováčikmi v top 10 sú len biatlonistka Paulína Fialková (8. miesto) a zrakovo znevýhodnená zjazdárka Henrieta Farkašová (10. miesto), ktorá sa stala historicky prvou paralympioničkou v najlepšej desiatke.
V kategórii kolektívov sa štafeta biatlonistiek, samozrejme v úplne inom zložení, tešila v histórii z víťazstva v ankete v roku 1998. Je zaujímavé, že až päť laureátov ankety medzi jednotlivcami sa v roku 2018 podieľalo aj na najväčších úspechoch medzi kolektívmi - biatlonistky Kuzminová a P. Fialková, strelci Rehák Štefečeková a Varga, aj vodný slalomár Slafkovský.
Najlepší basketbalista už aj legenda
V kolektívnom športe bol ako jednotlivec výnimočný. Stanislav Kropilák (63) je najlepší slovenský basketbalista 20. storočia, trojnásobný medailista z majstrovstiev Európy a najnovšie už aj Športová legenda podľa novinárov združených v KŠR SSN. Trinásť rokov patril na poste pivota medzi kľúčové postavy basketbalovej reprezentácie ČSSR. Desaťkrát v sérii (1975 - 1984) ho vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Slovenska, päťkrát za najlepšieho basketbalistu ČSSR (1979, 1980, 1982, 1983, 1985). Šesťkrát hral na európskych a dvakrát na svetových šampionátoch (1978 a 1982) aj na olympijských hrách (Montreal 1976 – 6. miesto, Moskva 1980 - 9. miesto).
Z európskych šampionátov má v zbierke tri medaily - striebro z ME 1985 v NSR, kde bol ako tridsiatnik kapitán tímu. Na bronzových medailách sa podieľal na ME 1977 v Belgicku a na ME 1981, ktoré sa hrali aj v Bratislave. Kropilák bol viackrát na vrcholných podujatiach najlepším strelcom československého reprezentačného tímu. V klubových farbách získal päť titulov majstra Československa - štyri s Interom Bratislava (1979, 1980, 1983 a 1985) a jeden počas vojenčiny v RH Pardubice (1984). Od roku 2017 je v Sieni slávy slovenského basketbalu. Dovedna 15-krát nastúpil v drese výberu Európy. V roku 1991 ho časopis Medzinárodnej basketbalovej federácie FIBA Magazine zaradil medzi 50 najlepších hráčov všetkých čias. Od roku 2000 pôsobí ako prezident basketbalového klubu Inter Bratislava, predtým bol v klube generálny manažér.
