A hľa, išla pred nimi. Cestu k Ježiškovi neukazovala kométa
Známou betlehemskou hviezdou, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami Trom kráľom, nebola kométa, hoci sa tak často znázorňuje. Podľa astronómov je najpravdepodobnejším vysvetlením konjunkcia dvoch planét, Jupitera a Saturna, prípadne Jupitera a Venuše.
Patria k najjasnejším
"Konjunkcia Saturna s Jupiterom nastala v roku sedem pred naším letopočtom trikrát, čo sa nestáva často," povedal astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Práve rok sedem pred naším letopočtom sa často uvádza ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Hypotézu, že často skloňovaným a vyobrazovaným vianočným úkazom boli planéty, ako prvý vyslovil astronóm Johannes Keppler. Jupiter a Saturn patria k najjasnejším objektom našej oblohy, dosahujú zdanlivú veľkosť v prípade Jupitera až mínus 2,9 magnitúdy (mag), v prípade Saturna do mínus 0,5 mag. Čím je číslo menšie, tým je objekt jasnejší. Najjasnejšia z planét Venuša dosahuje zdanlivú veľkosť mínus 4,9 mag.
Len pre porovnanie, najjasnejšia hviezda našej oblohy Sírius v súhvezdí Veľkého psa má zdanlivú veľkosť mínus 1,5 mag, hviezda Vega v súhvezdí Lýry 0 mag, a ešte o niečo menej žiarivá Polárka v Malom voze napríklad len 1,9 mag. Jasnosť komét sa zväčša nedá s takýmito žiarivými telesami ani porovnať. Kométa 46P/Wirtanen, ktorú je vidno v týchto dňoch, môže dosiahnuť jasnosť 3 až 5 mag. Často kométy nie je možné ani len pozorovať voľným okom.
Symbolizovali nevyspytateľné a premenlivé
"Kométy mali rýchly zdanlivý pohyb na oblohe a symbolizovali niečo nevyspytateľné a premenlivé. Aristoteles ich vďaka vysokej uhlovej rýchlosti priradil k sublunárnej sfére, teda akoby patrili do atmosféry. Popri iných nebeských telesách sa s kométami v tom čase nič božské nespájalo," vysvetlil Tóth.
"Máme z tohto obdobia len biblickú správu o výraznej hviezde, ktorú údajne videli mudrci v perzskej oblasti, kde sa astronómia tešila popularite. Máme tiež nejaké spätné výpočty, podľa ktorých vieme zrekonštruovať pohyby a viditeľnosť planét, respektíve komét v minulosti. A máme k dispozícii archívne záznamy starých civilizácií," doplnil astronóm.
Kométa sa po prvý raz ako symbol objavila nad jasličkami v Betleheme vďaka renesančnému maliarovi. Taliansky umelec Giotto di Bondone (1266 - 1337) zrejme pozoroval v tom čase viditeľnú Halleyho kométu, samozrejme, sa vtedy takto nevolala. Podľa výpočtov mala byť najbližšie k Slnku 25. októbra 1301 a v tomto období musela byť dobre pozorovateľná.
Maliar Giotto di Bondone potom vyobrazil kométu vo svojom najväčšom diele Klaňanie sa Troch kráľov, čo je cyklus fresiek namaľovaný v kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec ho dokončil v roku 1305.
"Zastala až nad miestom, kde bolo dieťatko"
"Svätý František bol potom jeden z prvých, čo začal vytvárať a propagovať živé betlehemy na pripomenutie svätej noci. Odvtedy sa teda kométa ako symbol objavuje čoraz častejšie. Halleyho kométa sa však nemohla objaviť v predpokladanom čase narodenia Ježiša Krista, teda v spomínaných rokoch šesť až sedem pred našim letopočtom," povedal Tóth, ktorý sa venoval téme betlehemskej hviezdy systematicky, jednoznačná odpoveď však podľa neho zatiaľ neexistuje.
Známy z tých čias nie je ani výbuch supernovy, aký nastal v roku 1054. Konjunkciu dvoch planét, ktoré sa potom môžu javiť ako jedno veľmi jasné teleso, naznačujú aj biblické citáty, v ktorých sa spomína hviezda na východe. Práve tam býva vidno Venušu nadránom ako Zorničku:
"Pýtali sa, kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť." A vo veršoch 9 a 10 sa potom píše: "Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť."