Zverejnili správu o ľudských právach, najviac za ne bojovali ženy
V roku 2018 v prvej línii boja za ľudské práva po celom svete boli práve ženy. Vyplýva to zo správy o stave ľudských práv za rok 2018 – Rights Today, ktorú publikovala Amnesty International.
Silácke prejavy lídrov
Organizácia varuje, že „silácke“ prejavy svetových lídrov, presadzujúcich mizogýnne, xenofóbne a homofóbne politiky, nanovo ohrozujú dávno vybojované práva a slobody. Publikácia pripomínajúca 70. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948 bola vydaná pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv.
"Správa monitoruje a ukazuje, čo sa dialo v jednotlivých regiónoch. Tohto roku boli kľúčové dve zásadné línie. Boli to samozvaní drsní muži na čele krajín, prípadne organizácií, ktorí sa vo veľkej miere snažili ľudské práva redukovať, obmedzovať, a to špeciálne vo vzťahu k ženským právam. A druhá línia je práve rezistencia žien voči týmto tendenciám," uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda, ktorý v Bratislave správu predstavil. V časti, ktorá hovorí o Slovensku, sa okrem iného uvádza znepokojenie v súvislosti s pretrvávajúcou diskrimináciou a segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní.
Posilnenie nenávisti a diskriminácie
Ako uviedol Sloboda, v našej časti sveta, v Európe, bol rok 2018 poznačený výrazným posilňovaním intolerancie, nenávisti a diskriminácie. Rights Today poukazuje na rastúci počet zákonov prijatých za účelom útlaku a kontroly žien, predovšetkým v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Správa však prináša aj pozitívne trendy. V tomto roku totiž zaznamenali nárast početných ženských hnutí, iniciatív aj jednotlivých žien, ktoré bojovali za ľudské práva.
"Sú tam aj špecifické témy, ako zodpovednosť spoločnosti za dodržiavanie ľudských práv či poukázanie na to, ako twitter nerobí nič preto, aby sa rôzne formy digitálneho násilia nediali. Nechýba ani téma, ktorá zasiahla aj Slovensko - utečenci a migranti," informoval Sloboda.
Vďaka tlaku nebol mučený
Za Slovensko v správe zdôraznili vydanie žiadateľa o azyl do Ruskej federácie. "Slovensko v júli 2018 vydalo Aslana Jandieva do Ruskej federácie, ktorý bol v tom období žiadateľom o azyl. Ministerstvo spravodlivosti SR schválilo vydanie napriek riziku mučenia a zlého zaobchádzania. Vydanie bolo vykonané v rozpore s predbežnými opatreniami vydanými Výborom OSN pre ľudské práva v júni 2018," konštatoval Sloboda. Dodal, že vďaka tlaku, ktorý vytvorila AI, nebol mučený a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Ďalej v slovenskej časti správa uvádza problém segregácie rómskych detí. Správa konštatuje, že hoci nový zákon diskrimináciu a segregáciu v školstve zakazuje, neprimerane veľa rómskych detí je stále umiestňovaných do špeciálnych škôl a tried pre deti s mentálnym postihnutím. Za segregáciu Amnesty považuje aj ich umiestňovanie do výlučne rómskych bežných základných škôl alebo tried. Nezávislosť policajnej inšpekcie sa spomína v súvislosti s policajnou raziou v Moldave nad Bodvou, keď šiestich Rómov, ktorí sa sťažovali na policajné násilie, obvinili z prečinu krivej výpovede.
Aj o obchode so zbraňami
Obchod so zbraňami sa tiež dostal do správy. Podľa ľudskoprávnej organizácie, Ministerstvo hospodárstva SR opäť zlyhalo v transparentnom publikovaní údajov o exporte konvenčných zbraní. Amnesty International Slovensko upozornilo na to, že správa neposkytuje dostatočné informácie na adekvátnu verejnú kontrolu v kontexte slovenských medzinárodných záväzkov, v rámci ktorých Slovensko musí zaistiť, aby obchod so zbraňami neprispieval k porušovaniu ľudských práv. Ministerstvo hospodárstva informovalo Amnesty International Slovensko o ochote upraviť predmetný zákon v súlade s medzinárodnými záväzkami v danej oblasti.
Amnesty International v správe vyzýva vlády aby prijali opatrenia, ktorými zaručia vymáhateľnosť práv žien. To zahŕňa nielen záväzky voči medzinárodným ľudskoprávnym štandardom, ale aj zmeny v škodlivej vnútroštátnej legislatíve ako aj proaktívne opatrenia posilňujúce ženy a ich práva.
