Lídri G20 sa zhodli na reforme WTO, rokovania komplikoval Trump
Účastníci samitu skupiny G20, ktorý sa skončil v argentínskom Buenos Aires, sa nedokázali zhodnúť na spoločnom boji proti klimatickým zmenám. Názorovo sa však zhodli v potrebe reformy WTO. Informovala o tom agentúra DPA.
Podpísali komuniké
Predstavitelia všetkých 20 štátov uzavreli samit podpísaním spoločného komuniké, na ktorom sa dohodli po dlhých rokovaniach a aj napriek rozdielnym názorom. Uvádza sa v ňom, že 19 štátov zo skupiny potvrdilo svoj záväzok k Parížskej klimatickej dohode, Spojené štáty americké naopak potvrdili svoje rozhodnutie od nej odstúpiť.
Dokument tiež spomína nedávnu správu Organizácie Spojených národov, ktorá varovala pred horším globálnym otepľovaním, aké sa očakávalo, a krajiny v ňom tiež vyjadrujú podporu nadchádzajúcemu stretnutiu OSN o klíme, ktoré sa bude konať v Poľsku a bude riešiť otázky napĺňania Parížskej klimatickej dohody.
Oficiálne komuniké, ktoré je pre štáty nezáväzné, tiež zdôrazňuje podporu dvadsiatky štátov v oblasti multilaterálneho obchodu, zároveň však uznáva chyby v medzinárodnom obchode a vyzýva k reforme Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Agentúra AP pripomína, že vo formulácii textu o obchode sa nespomína slovo "protekcionizmus" po tom, čo sa vyjednávači stretli s odporom zo strany USA.
Rozdielne názory
Lídri sa vo svojom komuniké zhodli aj v problematike migrácie, keď uznali nárast prílevu migrantov a potrebu spoločného úsilia pre podporu utečencov a na riešenie problémov, ktoré ich nútia utekať z vlasti. Dokument tiež poukazuje na záväzok krajín k "medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách". A to aj napriek tomu, že americký prezident mnohé tieto pravidlá odmieta.
Podľa predstaviteľov EÚ rokovania v takmer z každej otázok komplikovali Spojené štáty. Pri diskusiách o oceli to zase bola Čína, Južná Afrika namietala proti formulácii o obchode, Austrália nechcela, aby bolo komuniké príliš jemné v otázkach migrácie, a Turecko vyjadrilo obavy v súvislosti s klimatickými zmenami. Naopak za mimoriadne konštruktívnu krajinu označili Európania Rusko, ktoré podporilo medzinárodné snahy v oblasti obchodu i klímy.
Stretnutia lídrov
Lídri diskutovali o rôznych témach aj počas osobných stretnutí. Schôdzke Trumpa s Merkelovou dominovali témy ako obchod, konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou či porušovanie kľúčovej zmluvy o jadrových zbraniach zo strany Moskvy. Od Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu, ktorú ešte v roku 1987 podpísali vtedajší sovietsky líder Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan, plánuje súčasný šéf Bieleho domu odstúpiť.
Stretnutie Erdogana s jeho americkým kolegom nebola prístupná pre médiá. Politici sa stretli v čase, keď svetom otriasa kauza úmrtia saudskoarabského opozičného novinára Džamála Chášakdžího, ktorého zabili na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule. Erdogan sa usiluje v tejto súvislosti o udržiavanie medzinárodného tlaku na Saudskú Arábiu. Trump zase tvrdí, že neexistuje definitívny dôkaz o tom, že by mal saudskoarabský korunný princ s vraždou niečo spoločné.
Napokon sa uskutočnilo aj krátke stretnutie Trumpa s Putinom, podľa hovorkyne Sarah Huckabee Sanders mali "neformálny rozhovor". Vyjadrila sa, že prezidenti USA a Ruska spolu krátko hovorili počas večerného programu samitu. Ako tiež dodala, ako je na takýchto podujatiach bežné, počas večere mali prezident a prvá dáma viacero takýchto neformálnych rozhovorov so svetovými lídrami vrátane ruskej hlavy štátu.
