Hrozí otvorená vojna? Rusko vraj presúva armádu ku hranici
Rusko posilňuje protivzdušnú obranu na Kryme. Robí tak v čase, keď Ukrajina vyhlásila v pohraničných a prímorských oblastiach stanné právo a prezident Petro Porošenko varoval pred otvoreným konfliktom. Do oblasti Kerčského prielivu smeruje aj ďalšia ruská technika.
Prezident predložil informácie
V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami Porošenko obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny. "Nechcem, aby si niekto myslel, že sa tak deje pre zábavu alebo sú to iba nejaké hry. Ukrajina je vystavená hrozbe otvorenej vojny s Ruskou federáciou", uviedol vo svojom prejave.
Porošenko predložil textové a obrazové informácie od ukrajinských spravodajských služieb o údajnom zhromažďovaní ruských vojsk a vojenského materiálu na hranici s Ukrajinou. Na sérii záberov, zhotovených 17. a 24. septembra, ako aj v októbri, by mala byť vidieť ruská vojenská základňa, nachádzajúca sa 18 kilometrov od ukrajinskej hranice. "Ako môžete sami vidieť, množstvo tankov na vojenských základniach pozdĺž našej hranice sa strojnásobilo. Na aké účely tam boli dislokované?" položil si pred kamerami otázku ukrajinský prezident.
Ako ďalej dodal, zvýšené bolo v sledovanej oblasti aj množstvo vojenských jednotiek, pričom charakter ich dislokácie možno podľa jeho slov iba ťažko ospravedlniť potenciálnym vojenským cvičením.
Trump pohrozil zrušením schôdzky
Donald Trump varoval, že môže zrušiť plánovanú schôdzku so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom z dôvodu incidentu v Kerčskom prielive. Trump pre denník The Washington Post uviedol, že čaká na správu od poradcov pre národnú bezpečnosť ohľadne tohto incidentu. "Tá bude veľmi rozhodujúca," povedal Trump a dodal, že stretnutie s Putinom sa možno na základe informácií zo správy neuskutoční.
Biely dom v utorok oznámil, že prezident Trump bude mať okolo desať dvojstranných stretnutí počas tohtotýždňového samitu lídrov zo skupiny krajín G20 v Argentíne. Zíde sa napríklad s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.
S Putinom sa nedalo spojiť
Porošenko uviedol, že sa po incidente v Kerčskom prielive pokúšal telefonicky spojiť so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu bol podľa svojich slov následne prinútený obrátiť sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú s požiadavkou, aby s ruským prezidentom prediskutovala nevyhnutnosť okamžitého prepustenia zajatých ukrajinských námorníkov na slobodu.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko v nedeľu v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.
