Fotogaléria: Na divadelných doskách sa rozlúčili s Geišbergom
Slovenská kultúrna a divadelná verejnosť si na pietnej rozlúčke v novej divadelnej budove Slovenského národného divadla uctila pamiatku herca Mariána Geišberga, ktorý vo veku nedožitých 65 rokov zomrel v podvečer 10. novembra.
Herci vystúpili s prejavmi
Herci tentoraz nedržali čestnú stráž, ale sedeli na javisku na stoličkách. Rakva chýbala, javisko bolo však plné kvetov a niektorí herci držali v rukách horiace sviečky.
Spomedzi Geišbergových kolegov, medzi ktorými nechýbali ani Kamila Magálová, Božidara Turzonovová či Martin Huba, sa prítomným prihovorili riaditeľ činohry Michal Vajdička, Jozef Vajda, Ľubomír Paulovič, riaditeľ martinského divadla František Výrostko, dramaturg činohry SND Daniel Majling, herci Tomáš Vravník, František Kovár a Peter Šimun a ako posledná vystúpila herečka Táňa Pauhofová. V ich slovách bolo cítiť veľký smútok, mnohým sa však popri slzách na tvári zračil aj úsmev.
„Odišiel mi priateľ, uprostred vety, uprostred nedopovedanej myšlienky. Odišiel priateľ, ktorý ma uvádzal do divadelnej rodiny, ktorý mi otvoril náruč a oči, ukázal vesmír, prijal ma k sebe a hoci som vyrastal s jeho úžasnými synmi, viedol so mnou rovnocenný dialóg. Keď niekto odíde, vždy to bolí viac tých, ktorí ostanú a o to viac tých, ktorí ho milovali. Odišiel mi priateľ a mňa to veľmi bolí. Ťažké je hovoriť, prosím odpustite,“ povedal Vajdička.
„Je to už týždeň a ja tomu stále nedokážem uveriť. Keď som sa to dozvedel v sobotu na premiére, povedal som si, to je blbosť. Maroš by predsa počkal na výsledky komunálnych volieb, veď na tom, kam sa táto krajina a spoločnosť bude uberať, mu veľmi záležalo. Ale nestalo sa tak. Maroško, keď sa hovorí, že každý z nás je nahraditeľný, v tvojom prípade to neplatí. Budeš v divadle chýbať každému. Ďakujem ti, že som s tebou mohol stáť na jednom javisku, že som mohol byť malou súčasťou tvojho života. Veľmi si to vážim, mám ťa veľmi rád,“ odkázal hercovi vo svojom prejave Jozef Vajda.
Spomínali s úsmevom
Za mikrofón sa následne postavil herec František Kovár, ktorý s Geišbergom dlhé roky zdieľal jednu šatňu. Ten prítomných svojim príhovorom i jemne pobavil. „Spomínaš si, keď sme hrali Cyrana v Hviezdoslavovom divadle? Bolo o päť minút pol siedmej a ja som ti zatelefonoval ‘Maroško, kde si?´Na streche domu vo Vlčkovciach, vymieňam škridle. A čo potrebuješ?‘ ‘Chýbaš mi v šatni, lebo hráme Cyrana‘, hovorím. ‘Čo?‘ A v mobile som počul, ako si sa zošuchol k rebríku, povedal si, ‘O siedmej som v kostýme na javisku!‘ Dodnes nechápem, ako si to stihol, ale slovo si dodržal, lebo ty si vždy dodržal, čo si povedal,“ pousmial sa Kovár. „A keď sme hrali Bál a videl si nás ešte pred operáciami kĺbov ísť z auta do divadla, povedal si mi v šatni ‘Zdenka kríva na ľavú nohu, Kamila na pravú a ty na obidve. Noo, to už je národné divadlo!‘,“ rozosmial hostí v sále.
Štafetu po Kovárovi prevzal Peter Šimun, ktorý si zas zaspomínal na začiatky priateľstva s Geišbergom. Poslednou rečníčkou bola Táňa Pauhofová, ktorá celý svoj príhovor predniesla otočená tvárou ku Geišbergovej fotografii, chrbtom k publiku.
Smútočné prejavy dopĺňali zábery z inscenácii, v ktorých Geišberg počas svojho života účinkoval a nahrávky umelcových básní v jeho podaní. Dojemným gestom bol i neutíchajúci záverečný potlesk všetkých hostí v sále. V hľadisku sedeli Mária Kráľovičová, Dušan Cinkota, Juraj Loj, Matej Landl, Elena Vacvalová a Oľga Feldeková a mnohí ďalší.
