Prehlbujeme spoluprácu s Azerbajdžanom.V pláne je aj ambasáda

Slovensko plánuje s Azerbajdžanom uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj zmluvu o ochrane investícií. Tiež by sa malo v tejto krajine zriadiť jeho diplomatické zastúpenie. Toto všetko by malo podľa slovenskej vlády prispieť k zintenzívneniu spolupráce, ako i k zvýšeniu obchodnej výmeny s touto ázijskou krajinou.

Premiér chce zmluvnú základňu

"Potrebujeme s Azerbajdžanom uzatvoriť množstvo zmlúv, ktorými zarámcujeme bilaterálnu spoluprácu. Dohodli sme, že minister financií Peter Kažimír sfinalizuje znenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je veľmi dôležitá pre vzájomné vzťahy," priblížil premiér Peter Pellegrini po skončení rokovania s azerbajdžanským premiérom Novruzom Mammadovom.

Zároveň bol predložený návrh novej vzorovej zmluvy o ochrane investícií medzi Slovenskom a Azerbajdžanom, na čo slovenská strana už dostala aj súhlas z Európskej komisie. Premiér pozval azerbajdžanského kolegu na návštevu Slovenska, aby sa mohli tieto dokumenty podpísať. "Chceme, aby sme mali zmluvnú základňu, ktorá vytvorí stabilné a bezpečné prostredie pre slovenské firmy v Azerbajdžane a opačne," podotkol Pellegrini.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Minister financií Peter Kažimír avizoval, že rezort je vo finálnej fáze prípravy zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Svet medzinárodného zdaňovania je v pohybe. Dejú sa zmeny. Je to spojené s globálnym bojom proti daňovým únikom. Obe strany trvajú na tom, aby naša zmluva reagovala na najaktuálnejšie znenie medzinárodných zmlúv," priblížil Kažimír. Zmluvu pritom budú musieť schváliť parlamenty v oboch krajinách.

S prípravou znenia zmluvy o ochrane investícií slovenský rezort financií iba začína. Kažimír azerbajdžanskej vláde odovzdal modelovú zmluvu a pevne verí, že do budúceho roka by mohla byť hotová finálna podoba. "Táto zmluva je veľmi dôležitá pre to, aby azerbajdžanskí podnikatelia, ale aj naši biznismeni mohli v krajinách bezpečne investovať," vysvetlil Kažimír.

Diplomatické zastúpenie v krajine

Ministri hospodárstva oboch krajín by tiež mali podpísať dohodu o zriadení spoločnej medzivládnej komisie medzi oboma krajinami. "Je dobrým zvykom nemať inštitucionálne spôsoby spolupráce ukotvené v rámci nejakého memoranda, ale v rámci medzivládnej dohody o hospodárskej spolupráci. Preto sme sa dohodli, že tak ako to máme s Ukrajinou, Ruskou federáciou, Južnou Kóreou, s Čínou, aj s Azerbajdžanom vytvoríme medzivládnu komisiu, aby nielen štátne orgány, ale aj podnikatelia vedeli inštitucionálne spolupracovať," priblížil minister hospodárstva Peter Žiga s tým, že dohoda o zriadení komisie by mala byť vypracovaná do konca novembra a poslaná azerbajdžanskej strane. "Je to predpoklad na to, aby sa obchodný styk zdynamizoval," doplnil Žiga s tým, že zatiaľ majú informácie o tom, že nový biznis v Azerbajdžane by mohlo odštartovať šesť slovenských podnikateľov.

Slovensko by tiež malo mať v Azerbajdžane diplomatické zastúpenie. "Všetky krajiny V4 okrem nás tu svoju ambasádu majú. Preto je nelogické, aby SR v krajine, ktorá predstavuje 80 percent HDP v celom regióne, nemala svoje zastúpenie," odôvodnil Pellegrini.

EÚ je pre nich hlavný partner

Azerbajdžan kladie veľký dôraz na prehĺbenie spolupráce s krajinami Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Vyhlásil to azerbajdžanský minister hospodárstva Šahin Mustafajev počas otvorenia biznis fóra, na ktorom sa zúčastnili aj slovenskí podnikatelia.

V Azerbajdžane v súčasnosti podniká 11 firiem zo Slovenska, nové obchodné kontrakty by mohlo uzatvoriť ďalších šesť. Európska únia je našim hlavným obchodným partnerom. Existujú rôzne odvetvia, v ktorých by sa rozvoj spolupráce so Slovenskom mohol uskutočniť. Obidve strany musia pokračovať v úsilí rozvíjať obchodné a investičné vzťahy, máme pre to vytvorené všetky podmienky," zdôraznil Mustafajev.

Zároveň vyčíslil, že obchodná výmena medzi Azerbajdžanom a EÚ je na úrovni 42 percent a za deväť mesiacov tohto roka dosiahla objem 9,3 miliardy dolárov, medziročne sa zvýšila o 26 percent. "Azerbajdžan má ekonomickú a politickú stabilitu. Máme silný tranzitný potenciál, kvalitné podnikateľské prostredie," vyhlásil Mustafajev.

Krajina podporuje podnikanie

Za posledných desať rokov krajina prilákala približne 250 miliárd dolárov v podobe priamych investícií, pričom viac ako polovicu podľa Mustafajeva tvoria investície práve zahraničných firiem. "Naša ekonomika rastie, zaznamenávame rast poľnohospodárstva, ropného priemyslu. Dôsledné zdokonaľovanie podnikateľského prostredia a investičnej klímy je dôležitým faktorom na ceste pre rozvoj krajiny," doplnil azerbajdžanský minister.

Hovoril tiež o viacerých opatreniach, ktoré krajina prijíma v oblasti podpory podnikania. Firmy môžu napríklad využiť v určitých prípadoch daňové prázdniny, existuje aj štátna finančná podpora. "Vznikajú rôzne industriálne a technologické parky. V regiónoch sa vytvárajú priemyselné zóny, kde podnikatelia majú zabezpečené všetko pre realizáciu ich projektov. Podpora štátu je dôležitá," skonštatoval Mustafajev.

Azerbajdžan sa umiestnil na 25. mieste spomedzi 190 krajín v rebríčku Doing Business pre rok 2019, ktorý zostavuje Svetová banka. Podľa tohto hodnotenia uskutočnil Azerbajdžan rekordný počet reforiem zameraných na zjednodušenie podnikania. "Podnikateľské prostredie je hodnotené vysoko. Sme na 25. mieste z hľadiska jednoduchosti podnikania. Patríme medzi desať reformných krajín v tejto oblasti," dodal Mustafajev.