Prezident vetoval rekreačné poukazy i register mimovládok
Prezident Andrej Kiska vetoval niekoľko zákonov. Poslancom vrátil novelu zákona o podpore cestovného ruchu, ktorej súčasťou sú rekreačné poukazy, na opätovné prerokovanie. Vetoval aj zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií.
Nie je proti podpore turizmu
čo sa týka zákona o cestovnom ruchu, právna norma podľa neho neprimerane diskriminuje časť zamestnancov v nároku na získanie príspevku na rekreáciu. Prezident svojím vetom nepolemizuje so zavedením rekreačného poukazu a príspevku na rekreáciu zamestnancov. "Je právomocou vlády a parlamentu podporovať domáci cestovný ruch prostredníctvom takých nástrojov, ktoré považujú za vhodné či potrebné," konštatoval Kiska. Upozorňuje však, že schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu, a to v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Časť zamestnancov má príspevok garantovaný, časť naň vôbec nemá nárok a časť ho môže získať na základe dobrovoľnej iniciatívy zamestnávateľa.
"Takáto nerovnosť medzi zamestnancami vo vzťahu k rovnakému nároku na príspevok na rekreáciu nezodpovedá žiadnej skutočnej potrebe, nemôže sa ňou dosiahnuť žiaden legitímny cieľ sociálnej politiky štátu a so zreteľom na účel tohto príspevku taká úprava nie je nevyhnutná," uvádza hlava štátu v zdôvodnení vrátenia zákona.
Povinnosť len pre väčšie firmy
Odlíšenie zamestnancov len podľa priemerného počtu zamestnancov v podniku a trvania pracovného pomeru nemôže podľa prezidenta zakladať objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie. Schválené znenie zákona je podľa neho v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Súdneho dvora týkajúcou sa zákazu diskriminácie. Podľa novely z dielne koaličnej SNS sa má od januára zaviesť nový inštitút - príspevok na rekreáciu zamestnancov. Príspevok bude vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú mať len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Nárok naň bude mať pritom len človek, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej bude možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná.
Podľa predkladateľov by malo toto opatrenie podporiť domáci cestovný ruch. Poslanci argumentujú tým, že v štátoch, kde je podobný systém zavedený už roky, napríklad Francúzsko, Maďarsko či Taliansko, zaznamenávajú vyššiu účasť tamojších turistov na domácich dovolenkách.
Danko: Neprejavil empatiu k zamestnancom
Predseda koaličnej SNS Andrej Danko je v šoku z toho, že prezident, ktorý pochádza z Vysokých Tatier, vrátil rekreačné poukazy. Podľa predsedu národniarov ide o nástroj, ktorý môže pomôcť cestovnému ruchu a zlepšiť život zamestnancov.
Danko vo svojej reakcii argumentuje, že tento príspevok má byť v tejto chvíli skúšobne povinne zavedený do firiem, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. "Ide o pilotné zavádzanie inštitútu, ktorý sa podobá systému stravných poukážok. V prípade, že sa osvedčí, nie je žiadny problém, aby bol zavedený aj do menších spoločností," avizoval. Vzhľadom na to, že si toto systémové opatrenie vyžaduje určitú administratívnu záťaž, SNS podľa svojho predsedu urobila so zástupcami odborov a zamestnávateľov kompromis. Napriek tomu by sa malo opatrenie dotknúť približne 1,5 milióna ľudí, vrátane zamestnancov štátnej správy.
"Je mi neskutočne ľúto, že prezident SR neprejavil empatiu vo vzťahu k slovenským robotníkom a štátnym zamestnancom. Jediné pozitívum je to, že podpísal aspoň zníženú DPH na ubytovacie služby. Veľmi ťažko sa v koalícii presadzujú nástroje pomoci zamestnancom, veľmi ťažko sa zdvíha ich životný komfort a ich čistá mzda. Toto je jeden z nástrojov, ktorý môže zlepšiť kvalitu pracovno-právneho vzťahu. Veríme, že NR SR tento inštitút opätovne podporí," dodal Danko.
V rozpore s pravidlami ochrany údajov
Prezident vetoval aj zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Niektoré ustanovenia sú totiž podľa neho v rozpore s pravidlami ochrany osobných údajov. Poslancom preto navrhuje, aby zákon opätovne prerokovali a schválili s pripomienkami. Rozsah požadovaných informácií vo verejne prístupnej časti registra mimovládok považuje prezident za neprimerane široký. Zaradenie dátumu narodenia fyzickej osoby je podľa neho neprimeraným zásahom do ochrany osobných údajov, ktorý nemá opodstatnenie. Ide o citlivý osobný údaj a v spojení s ostatnými údajmi ľahko zneužiteľný. "Domnievam sa, že je to v priamom rozpore s príslušným nariadením EÚ, a tým aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Únii," zdôraznil prezident Kiska.
Za problematickú považuje prezident aj povinnosť pre organizácie s medzinárodným prvkom uvádzať v stanovách údaje o štatutárnom orgáne v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. Podľa Kisku je povinnosť časti neziskových organizácií uvádzať citlivé údaje priamo v stanovách porušením zákazu diskriminácie, ktoré nie je ničím zdôvodnené.
Vlastný register pre mimovládky
Zákon z dielne ministerstva vnútra má zriadiť mimovládnym neziskovým organizáciám vlastný register. Podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej má vniesť čistotu a transparentnosť do mimovládneho sektora. Rezort poukazuje, že v súčasnosti nie je zákonná povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri uvedených organizáciách. "Orgány verejnej moci ani tretie strany nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení," uvádza ministerstvo. Zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií umožní v budúcnosti získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách.
"Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci," uviedlo ministerstvo.
