Školské organizácie v regiónoch majú byť pod drobnohľadom
Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, Štátny inštitút odborného vzdelávania a Štátny pedagogický ústav musia byť pod väčším drobnohľadom ministerstva školstva. Po realizovanej kontrole to odporúča Najvyšší kontrolný úrad, podľa ktorého totiž existujú rezervy pri zabezpečovaní činností a úloh, ktoré dané organizácie realizujú. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Ako dva roky hospodárili
Kontrolná akcia bola vykonaná za roky 2015 – 2017 a kontrolóri skúmali, ako štyri rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva dodržiavajú zásady hospodárnosti, efektívnosti a ako fungujú ich vnútorné kontrolné mechanizmy.
NKÚ zistil, že organizácie mali síce vždy na začiatku roka schválené finančné prostriedky, tie však nepostačovali na všetky kľúčové aktivity, ktoré mali plniť. Pôvodné rozpočty sa tak v priebehu roka viackrát navyšovali, niekedy až viac ako o 400 percent. "Na základe tohto postupu tak organizácie prijímali záväzky, ktoré neboli kryté rozpočtom, čo je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách," skonštatoval vo svojej správe úrad.
Ministerstvo školstva z pozície zriaďovateľa pomáhalo podľa kontrolného úradu subjektom z finančného hľadiska tým, že okrem rozpočtovaných prostriedkov získavali finančné zdroje z kontraktov, ktoré boli zamerané na plnenie ročných plánov hlavných úloh dotknutých inštitúcií. Za závažný nedostatok považuje fakt, že samotné kontrakty ani plnenie jednotlivých úloh sa osobitne nevyhodnocovali a samotné organizácie ani nevedeli osobitne vyčísliť náklady na jednotlivé úlohy, s výnimkou NÚCEM.
Výrazne navyšované položky na mzdy
Kontrolóri tiež zistili, že pri realizácii programov financovaných z fondov EÚ boli výrazne navyšované položky na mzdy, čo súviselo najmä s viacnásobným navyšovaním počtu zamestnancov, ako aj s uhrádzaním odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
"Nehospodárne konanie v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách bolo zistené najmä v metodicko-poradenských centrách pri vyplácaní niektorých finančných odmien, ale aj pri úhrade nepodloženého zabezpečenia využívania databáz a archívov," uviedol NKÚ.
Prenajímajú si ďalšie priestory
Na riziko nehospodárneho konania bolo poukázané aj pri prenájmoch priestorov, najmä v ŠIOV. Majetok štátu, ktorý je sídlom organizácie, je na plnenie úloh využívaný iba na 21 percent. Organizácia si pritom prenajíma priestory, za ktoré v kontrolovanom období 2015 – 2017 uhradila spolu zhruba 625.000 eur cyperskej firme. Inú nehnuteľnosť, ktorú vlastní, 17 rokov nevyužíva a tá chátra.
"U každej z kontrolovaných organizácií boli identifikované neoprávnené výdavky (nezrovnalosti), ktoré vznikli pri realizácii národných projektov, a to v priemere 2,5 percenta z celkovo čerpaných európskych zdrojov, čo výrazne prevyšuje priemernú chybovosť v EÚ," podotkol NKÚ. Kontrolóri odhalili aj nedostatky v účinnosti vnútorného kontrolného systému všetkých preverovaných subjektov. Napríklad v ŠPÚ nebola zabezpečená nezávislosť kontroly, pretože funkciu hlavnej kontrolórky vykonávala zamestnankyňa, ktorá bola v hlavnom pracovnom pomere vo funkcii personalistky a mzdovej účtovníčky.